believer

Môj posledný článok  popisoval slávny čínsky čaj Pu-erh. Patrí medzi moje najobľúbenejšie.  Každému ale hovorím že môj čaj No.1 je Earl Grey, takže by som mal práve teraz písať o ňom. Lenže ja dám prednosť čaju, ktorý som si kúpil  ako prvý sypaný.

Kde bolo, tam bolo, našiel som pred mnohými rokmi u nás v meste novo otvorenú predajňu čaju. Bol to jeden z prvých čajových obchodov u nás, alebo som si to ja myslel, nakoľko som sa práve vtedy začal zaujímať o čaje trochu viac ako len lúhovať čajové sáčky v horúcej vode.  Vošiel som teda do obchodíka  a to doslova do obchodíka, lebo skôr pripomínal veľkú skriňu ako miestnosť. Ale bolo tam útulne, z reproduktorov hrala jemná ezoterická hudba v štýle hindi a hneď po otvorení dverí asi pol metra pred pozdravom  verbálnym sa pozdravil môj čuchový orgán s množstvom lahodných vôni čajov od výmyslu sveta. Keď sa teda môj nos a po chvíli aj moje ústa slušne pozdravili (nie, nekýchol som), opýtala sa ma teta predavačka že čo si prosím. Ja som najskôr chaoticky prebehoval očami po sklenených vysokých pohároch so sklenenými vrchnákmi, ktorých tam bolo neúrekom  a čítal som mne vtedy nezrozumiteľné názvy čajov. „Poradím vám?“ opýtala sa ma teta vidiac že si asi ťažko takto do záverečnej vyberiem nejaký čaj. A veru som kapituloval. Poprosil som tetu aby mi poradila, lebo niečo také sypané kupujem prvý raz v živote. Ešte sa ma opýtala či chcem čierny čaj, alebo zelený. Dal som prednosť zelenému, nakoľko som zelený čaj dovtedy nepil. Ak som pil čaj, tak to bol čierny, sáčkový a samozrejme osladený statočne cukrom, prípadne ochutený citrónom, vo vyšších horských polohách alebo na miestach s chladnejšou klímou naokolo,  ochutený rumom či slivovičkou. Tetine ruky siahli okamžite po pohári na ktorom  mi bol zrozumitelný druhý nápis „Dračia studňa“. Nad nim bol nápis originálny, teda Lung Ching. Odklopila  veko pohára a priložila mi ho k nosu. Prvé čo ma napadlo bolo sušené seno. Ale fakt. Lenže nie také ako ho poznáme z kôp niekde na lúke či záhrade. Bola to senná aroma, jemná a príjemná, taká sladkastá.  Kým som privoniaval, teta mi povedala že je v akcii. Teda čaj že je v akcii. Tetuša bola už po záruke, ale bola milá a príjemná. Taká babička ako v "Babičke".  Takže Dračia studňa v akcii stála 50g vtedy ešte poctivých 60 Sk. Inak vraj stojí 120 Sk. Teraz čo som pozeral tak sa cena pohybuje od nekresťanských 4 euro nahor. Zrejme podľa kvality. Tete som povedal že si ho prosím a po ústnom návode na jeho prípravu a následnom pribalení letáčika o čaji som si ho doniesol domov. Ešte som si prečítal tetine varovanie na jej perách, že sladiť čaj je barbarstvo a ničenie jeho prirodzenej chuti. Odvtedy veru nedám do čaju zrnko cukru či štipku iného osladzovača. A veru chutil znamenite. Pripravený podľa návodu a nesladený.

Asi každý čaj má  nejaký svoj príbeh, tak isto aj Dračia studňa má ten svoj.

Dračia studňa (Lung Ching).

Je to jeden z nejslávnějších čínskych zelených čajov  a je považovaný za najlepší čínsky zelený čaj,  pre svoju sviežu vôňu, jemnú sladkastú chuť a nefritové zafarbenie. Pre svoje ochladzujúce účinky je vhodný najmä pre horúce letné dni. Básnici ho prirovnávajú ku krásnej žene, filozofi a umelci v ňom čerpajú témy k rozjímaniu.

Okolo roku 250 n.l. jeden taoista veril, že neďaleko Chang-čou žije v tôni drak. Raz túto krajinu postihlo veľké sucho a roľníci sa len márne modlili za dážď. Taoistovi prišlo roľníkov ľúto a tak išiel poprosiť draka z tône o pomoc. Onedlho sa na oblohe objavili mraky a prišiel dlho očakávaný, vytúžený dážď. Z veľkej skaly, o ktorú sa opierali kolená meditujúceho mnícha, vytryskol silný prameň čistej vody. Ľudia ďakovali vodnému drakovi za svoju záchranu, omývali si tváre chladnou vodou a naberali ju do kotlíkov, aby si navarili dobrý čaj, ktorý im chutil ako nikdy predtým. Prameň nazvali Dračia studňa a neďaleko neho vystavali svätyňu a neskôr kláštor. A čaj, ktorý zberali na svahoch hôr za dedinou, pomenovali tiež Dračia studňa, aby sa ich vďaka niesla s dobrými lístkami čaju ďaleko do sveta.

A ešte ako Dračiu studňu pripraviť:

2 ČL čaju, 3 dcl vody, voda 70-80^°C, ktorá prešla varom, 3 min lúhovať,  môže sa použiť niekoľko krát, cca 2-3 nálevy, každý ďalší o 1 min lúhovať dlhšie.

Čital som že na jeho prípravu by sa mala použiť voda, ktorú keď si vylejeme na chrbát ruky (dlane zhora), tak nás nebude páliť. Niektoré návody hovoria o vode s teplotou 40 ^°C. Ja som používal vodu ktorá po zovretí postála cca 3 minúty, teda mala okolo 70 ^°C.

V ďalšom článku sa už dúfam dostanem k čaju Earl Grey ... alebo v ďalších článkoch..