Pozrel som na hodinky a to fakt. Jeseň klope všade. Na prírodu, niekomu na náladu, na ordinácie, na nervy. Mám rád jeseň, lebo je farebná, nemám rád jeseň, lebo je nositeľka zimy a zimu nemusím. Ja som bol v minulom živote určite lenivý černoch ktorý sa váľal pod kokosovou palmou a ovievali ma 3 krásne ebenové manželky lopúchovými listami.
No jedného dňa mi na šišku čiernu, s jemnými hustými kudrlinkami capol zrelý kokosový orech, ktorý som už nestihol ochutnať a tak som sa narodil zas, tu na rozkvitajúcom Slovensku a nenávidím zimu. Bŕŕŕŕ.
Asi som odbočil. Tak sa vraciam na pôvodný chodník.
Teda, dnes mi teta poštárka doniesla konventor a filter na môj Canonik. Potvora teta poštárka, medzi dverami skoro na plné hrdlo skríkla že mladý, švárny, očarujúci, poblázňujúci. vtipný, bystrý, umytý, napapkaný pánko. Ale máte mi rovných 1200 Sk? Lebo ja Vám zase nemám vydať. Azaňát. V obyvčke sa zatajil jeden dych. Ostalo mŕtve ticho. Ten stojaci dych bol nedych mojej manželky, ktorá o transakcii netovej kúpe oblečenia pre môj foťák netušila. Hlavne sa nemala dozvedieť čo to stálo. Mŕtve ticho prerušilo žblnkutie mojej horkej sliny na dno žalúdka a dotaz tety poštárky že: "no čo, máme?" "Máme", povedal som hlasom odsudeného, ktorý povedal pred súdom "som nevinný". Vyplatil som poštárku, zaslúžila by aj varechou za podrezaný jazyk. To sú všetky pracovníčky Slovenskej pošty tak ukecané??? Dal som jej roztrasený autogram, prevzal som do chvejúcich sa rúk balík a šuchtal som sa do súdnej siene. Do obyvačky. Tam už ešte stále s vypnutým zvukom od mojho návratu zo stretka z pred vyše dvoch týždňov sedela už s navráteným dychom manželka. Natiahla krk k balíku a ja že: "to je pre mňa". Ona na to: "viem". Ja na to: "som vyhral v Niké na to peniaze". Ona na to: "ani slovo" . Onemel som a začala sa mi vracať radosť malého chlapca čo dostal darček ako aj raňnajky na dno žalúdka k horkej sline, ktorú mi zapríčinila teta poštárka.
No ale som sa rozkecal. Skrátene. Vybalil som, zmontoval som a po tom čo som počul v telke že od zajtra bude psie počasie, občasne aj dážď som zbalil caky paky, foťák, mobil a trajdal som si to jeseň o trištvrte hľadať.
A tu je výsledok. A ešte čosi. Použil som aj raz žolíka na telefon, ale o tom neskôr...

Táto tabuľa je len niekoľko sto metrov od konca nášho sídliska..No jedného dňa mi na šišku čiernu, s jemnými hustými kudrlinkami capol zrelý kokosový orech, ktorý som už nestihol ochutnať a tak som sa narodil zas, tu na rozkvitajúcom Slovensku a nenávidím zimu. Bŕŕŕŕ.
Asi som odbočil. Tak sa vraciam na pôvodný chodník.
Teda, dnes mi teta poštárka doniesla konventor a filter na môj Canonik. Potvora teta poštárka, medzi dverami skoro na plné hrdlo skríkla že mladý, švárny, očarujúci, poblázňujúci. vtipný, bystrý, umytý, napapkaný pánko. Ale máte mi rovných 1200 Sk? Lebo ja Vám zase nemám vydať. Azaňát. V obyvčke sa zatajil jeden dych. Ostalo mŕtve ticho. Ten stojaci dych bol nedych mojej manželky, ktorá o transakcii netovej kúpe oblečenia pre môj foťák netušila. Hlavne sa nemala dozvedieť čo to stálo. Mŕtve ticho prerušilo žblnkutie mojej horkej sliny na dno žalúdka a dotaz tety poštárky že: "no čo, máme?" "Máme", povedal som hlasom odsudeného, ktorý povedal pred súdom "som nevinný". Vyplatil som poštárku, zaslúžila by aj varechou za podrezaný jazyk. To sú všetky pracovníčky Slovenskej pošty tak ukecané??? Dal som jej roztrasený autogram, prevzal som do chvejúcich sa rúk balík a šuchtal som sa do súdnej siene. Do obyvačky. Tam už ešte stále s vypnutým zvukom od mojho návratu zo stretka z pred vyše dvoch týždňov sedela už s navráteným dychom manželka. Natiahla krk k balíku a ja že: "to je pre mňa". Ona na to: "viem". Ja na to: "som vyhral v Niké na to peniaze". Ona na to: "ani slovo" . Onemel som a začala sa mi vracať radosť malého chlapca čo dostal darček ako aj raňnajky na dno žalúdka k horkej sline, ktorú mi zapríčinila teta poštárka.
No ale som sa rozkecal. Skrátene. Vybalil som, zmontoval som a po tom čo som počul v telke že od zajtra bude psie počasie, občasne aj dážď som zbalil caky paky, foťák, mobil a trajdal som si to jeseň o trištvrte hľadať.
A tu je výsledok. A ešte čosi. Použil som aj raz žolíka na telefon, ale o tom neskôr...
no prezretá tráva, je jeseň, trklo mi ..
Tu som potreboval konzultovať niečo ohľadne živočíchov ktorých som nevedel identifikovať, šmyklo sa mi, bol som slušný a nezahrešil som výnimočne..
No a to sme na diaľku gúglili, teda použil som žolíka na telefón, snáď sa pútavú verziu identifikácie dočkáme od švárnej blogerky, tak ja to preskočím :))
Na a zase jeseň s maliarskou čiapkou na objektíve..
Aj listy tam boli...
aj oproti, na opačnej strane Sásovskej doliny je už jeseň..
šípky pichľavé, tmavé, ponuré...
a šípky červené, vyžarujúce slnko chytené vo vnútri, meniace sa na vitamín Cééé... ale pichľavé..
šípkový oblúk..
a boli aj modré plody jesene..
tak ako boli aj čierne plody jesene...
a trištvrte na jeseň..
trištvrte na jeseň aj 5 minút..
flóra a betón..
kvietok - jesienka... dámy bohužiaľ je už darovaný...
a tento vták mi neskutočne pózoval. Aj som si myslel že je priviazaný, alebo nedajboh vypchatý, ale poletoval a s ním aj ja za ním. Inak som našiel mŕtveho dosť veľkého vtáka a zdochnutú poľnú myš. Chcel som to tu zverejniť, ale našiel som tohoto živého, ten viac poteší:)))...tak tu je ešte dva krát:
No a kto uhádne aký druh to je?
Tak a sa začalo stmievať, tak som zobral nohy na plecia a poďho domov. Na začiatku sídliska ma stihol aj dážď zmočiť ale domov som prišiel za sucha a za čiastočného svetla s teplom na duši.

Komentáre
zavidim tieto potulky pestrou prirodou
Pekne sa tam u vás
Pekne sa tam u vás
maja, aj nížina má svoje čaro
...
Rusalka a bude to ešte krajšie, pôjdem znova, možno inde..
yossarian vďaka za usmev a nahliadnutie:))
hezkéé...
beliii,
sinéad, ďakujem za odpustenie
Lienka, ďakujem, nie je však môj,
believer
ach...
aj nizina ma caro
topas, jeseň je fakt čarovná
sinéad, no ja som netušil že dnes je siedmy deň, deň pôstu :)))
maja, tak navštív hory, aspoň načas
zdravím Believer :) ááááááááách tak to sú jesenné zábery podľa môjho gusta :-)
inak ukecaná poštárka,..ale vieš aké sme - ženy, viacmenej ukecané :-),..ale hlavne, že doniesla, čo mala, a ty si mohol nafotiť tieto nádherné zábery:-)
ako vieš mám slabosť pre borovice,..tak ďakujem za ich krásu - už som si ich kúpila pár na dvor - stále ich chodím obdivovať,...
záber č.5 - jednoznačný víťaz,..ale prechádzala by som sa rada po všetkých miestach, odkiaľ sú zábery
mal si veru peknú jesennú prechádzku, a nazbieral si aj nejaké jesenné plody ?
O_ô
Chytil si tú jeseň
Derechurka ahoj, ja viem že je len štvrť na jeseň,
Believer, píšeš, že si ukecaný, ale dnes akosi nie:-)
Lesmiria, jasné že sa vyberiem na ďalší lov
krásne obrázky :)
ona vie byť aj taká krásna, žeby?
Ahojki,
believer
kvietok, je to jeseň, trochu som jej k tomu pomohol
Poli Liptováčka si to?
pekne si to zbúchal ;)
topas, aj na záhrade sa dá kadečo uvidieť, kd sa pozeráš a hľadáš :))
Teide a že dííík a len 2 x som si po prste dal :)
inak, som chcela ísť s tebou do tipérie...
ty, vieš ako som sa ja dnes bavila super...a fotečky sú vydarené..skúsim konkurovať...:-)
.
júúúj, dmes mi tipovanie nevyšlo...
Belie,
políííí, nedaj boh Horehronka?
Sorry, ale nevládala som - kvôli smiechu - dočítať...
Ten bambus... mal byť kokosový...
Believ, a bicykel si doma nechal?
Ale ti tie kopce prajem, také dobré to môže byť, vybehnúť si... ((-:
Marti, steblá su druhé, ano
lasky, ja som hlavne kupoval konvertor aby som mohol filtre zakladať
lasky a som zabudol...
Believ, až zasa
joooj lasky
Pekna radost
potesila som sa u teba,
no pekne fotky
a ty by si mal kdesi v spanielsku byvat, tam je v zime +10 :)
vierka, tak také zimy by mi vyhovovali