believer

    Začala služba na tiesňovej linke 112. Bežné rutiny...prihlásenie sa do služby, zapísanie operátorov a par iných písačiek.

    Šiel  si postaviť vodu na čaj, zapol  kanvicu a počul  technika zo záchranky“ „Poď sa pozrieť na mapku SHMU“. Šiel. Na mapke sa blížila do nášho rajónu diabolsky červeno bordovo modro fialova škvrna. Už sa dotýkala nás, pozrel  z okna a na obzore nádherná čierňava. No fajn. Asi sa rozozvonia telefóny. Do polhodiny sa predpoklady splnili.

    Štyria operátori na tiesňovej linke 112 nestíhali preberať a vybavovať volania v tiesni:
"Prosím pošlite sem niekoho, máme cez ulicu spadnuté dva smreky“...“Poďte rýchlo, blesk udrel do stromu pri železničnej stanici a ten strom horí“...“Na hlavnej ceste popri jaskyni je cez cestu spadnutý kábel elektrického vedenia“.....“Čo mám robiť, odtrhlo mi strechu na dome a odnieslo ju vedľa rovno na elektrické káble“...“Sme uväznení v aute na ceste z..do.. a pred nami sú pováľané stromy, pošlite sem niekoho“ ...“Sme bez elektiny, robte niečo“... telefonáty podobného znenia a aj iné sa opakovali dookola. Boli vysielane výjazdy. Do toho ešte „bežné“ telefonáty vyžadujúce si záchranku a najpočetnejšie telefonáty zabávačov a srandistov, ktorí bez váhania oplzlo nadávajú operátorom a prekážajú im v práci. Lebo operátor musí prebrať aj takéto hovory...čo na tom že niekde tretí v poradí čakajúci  na linke potrebuje súrne záchranku, že niekde ide o život? To si tí veselí Slováci neuvedomia, hlavne že sú hrdinovia čo si dovolia beztrestne zaťažovať linku tiesňového volania. 

    Postupne telefóny prestávajú zvoniť, zvonia už len „bežne“ Uvedomí si že niekedy pred par hodinami si dal zovrieť vodu. Opäť si ide, teraz už naozaj urobiť čaj. Ešte napíše správu o búrke a smršti, o postihnutých miestach a je tu ďalší deň. Ani si neuvedomil že sa prehupla polnoc. Vo svetle stolnej lampy a žiariacich monitorov rozmýšľa nad prebiehajúcimi telefonátmi. Niektoré sa zdajú také cudzie, neosobné. Uvedomí si ich, vyrieši, ale netýkajú sa jeho. Ale keď niekto zavolal že tam a tam udrel blesk do stromu ktorý začal horieť a bolo to asi kilometer od miesta kde prebral volanie, pozrel sa z okna a videl ten horiaci strom. To už bolo trochu iné, bolo to také prítomnejšie. Zavolala mu aj jeho mama, že im pred domom vyvrátilo dva veľké topole, to bolo tiež živé, lebo pri tých topoľoch vyrastal, vedel si to predstaviť a už tam nie sú.

    Začalo svitať, s denným svetlom videl z okna vyvrátené stromy, polámané konáre po chodníkoch a cestách, zvalený  plot, v diaľke počul zvuk motorovej píly.

    Skončila mu služba a on šiel domov. V autobuse počul ako si ľudia rozprávali o tom čo sa to v noci dialo, aký silný vietor fúkal, aká veľká búrka to bola a že to isto bude aj vo večerných správach.....