Ako je už mnohým známe, v Osrblí sa nachádza biatlonový areál kde je asi 20 km udržiavaných bežeckých tratí pre bežky.
Tak som sa vydal po tabuľkách pripevnených na stĺpoch až do arálu priamo. Asi som až príliš horlivo sledoval tabuľky, ktoré boli zrejme určené peším osobám a tak som si nevšimol odbočku k parkovisku pred areál. Šinul som si to Cecilkou po cestičke, tá sa časom premenila na chodník a ten odrazu skončil pred mostíkom pre bežcov a teda moja cesta ďalej skončila. Preglgol som, obzrel som sa na všetky strany a ticho som zahrešil. Predo mnou asi tri metre voľný zasnežený pľac prudko klesajúci, za mnou asi tri metre voľný zasnežený pľac prudko stúpajúci. Dilema. Skúsiť sa tam otočiť a riskovať že sa vytrepem autom asi z dvojmetrovej výšky k parkovisku, alebo sa chytiť za vlasy a jačať v aute o ratu. Cúvanie mi nevoňalo, nakoľko chodník a následne cestička sa tiahla za mnou niekoľko sto metrov a pár dní pred cestou som si cvikol nerva a nie veľmi dobre by mi padlo sedieť vytočený v polohe cúvajúceho vodiča toľkú dobu. Tak som si strihol a vyhrala prvá varianta. So stiahnutými polovičkami som sa pomaly pustil po snehu dole kopčekom. Zastal som, vydýchol som tak že som si zahmlil predné sklo. Zaradil som spiatočný stupeň a snažiac sa neprešmykovať kolesami po-ma-li-čky som na moju neskrývanú radosť začal napredovať račím spôsobom hore kopčekom. Nejdem sa rozpisovať, nakoľko som tu chcel priblížiť Osrblie a nie moje vodičské a orientačné schopnosti. Podarilo sa, ja som sa dostal predkom tam, kam som bol dovtedy zadkom a víťazoslávne som vystúpil s foťákom na krku z Cecilky. Priznám sa že som mal v rukáve aj plán Bé. Oproti v areáli som videl ratrak a tak ma napadlo poprosiť uja ratrakára aby ma potiahol hore briežkom, ak by sa mi kolesá prešmykovali.
No ale ako som písal, všetko sa dobre skončilo ako v každej rozprávke a tak tu je pár záberov z areálu. Mal som na fotenie cca 15 minút, tak ak ma niekto pozoroval z budovy, akože ma aj pozoroval, asi si myslel že som si švihol črpák žinčice (ktorú práve nemusím) a zapil to plechovkou Kozlíka (ktorý zase môžem)....:
Tak tu je areál v pano zábere o počte 4 na výšku
kúštik proti slnku a proti briežku..
... areál.. tu sa to chumelí a tlačí hlava na hlave a lyža na lyži pri pretekoch..
.. finito .. si povedia pretekári ak sa dostanú až sem a slinka sa im tiahme od huby po sneh..
... a zase proti slnku a proti briežku..
vetvičková ratolesť len tak zapichnutá v snehu..
... vraj baúúúúúúúúúú... ale to je slnko vážená :)
Mal som aj plán Cé.. a to vydať sa autom po tomto mostíku, ale asi by ma obháňali kompetentní keby som zdevastoval bežeckú trať :)
Tak a nastal čas na druhú časť mojej výpravnej cesty do Osrblia a to vyzdvihnúť moju dcéru mladšiu z chaty na ktorú som ju dva dni predtým vo večerných hodinách odviezol. No chúdence, ostali tam odrezaní od sveta bez signálu mobilného, tak som mal aj obavy že čo tam nájdem a či nájdem a či mi môj účet dá dostatočnú hotovosť ak tam niečo vysrstiť stihli... S týmito a podobnými myšlienkami som si to šinul s Cecilkou od obce Osrblie smerom na Tri vody po čisto ladovej vozovke pozostávajúcej z asfaltu, ktorý bol aj tak naprd, lebo bol pod vrstvou ľadu a ten bol pod vrstvou snehu a ten bol pod jemnou vrstvou skaliek ktoré mali predstavovať posyp, ale skutočne ho len predstavovali..
... no a spomínal som cecilku... tak tu je, ŠPZ som pre pokoj v duši zatrel, nakoľko som sa nachádzal asi 500 m za rampou ktorú som musel vlastnoručne vyklopiť a na nej bola veľkáááááá dopravná značka že zákaz vjazdu. Aj sa mi tam, ako je na foto Cecilka pristavili zhora prichádzajúci na aute horári ovešaní flintami. Aj okno stiahli aj sa ma tesne po vykonaní malej telesnej potreby a pár záberov zamrznutého potoka opýtali že kamže kam proti zákazu??? So stiahnutým hrdlom som riekol že reku len tuto pár km povyše mi dcéra mrzne na chate i idem ju domov k materi odviezť. Zapôsobil môj psí pohľad na ujov horárov plných v zbroji i chápavo riekli že aha, v poriadku, pokračujte pán vodič...
... aha, neklamal som, potok s cencúľami..
... no a už som tam. Pri chate sa nachádza aj najstaršia vysoká pec v bývalom Uhorsku. A aby som ju nemusel opisovať a nepísať len ja, odfotil som manuál a tu ho prikladám ak sa dá prečítať a ak vás zaujíma história tavenia železnej rudy a jeho následné spracovanie v neďalekých železiarňach. Mám na mysli tu v Osrblí.
... no a tu je, tu je vysoká pec v celej kráse a následne zábery priamo z útrob pece..
a v útrobách pece som vykrútil krk a objektív hore komínom k nebesiam a takto som sa zahľadel...
a ešte pohľady z útrob pece..
komín bol tehlový, skonštatoval a zdokumentoval som..
... a steny načisto omrznuté ľadom...sem tam
a ešte raz pohľad z vonku..
tak a na koniec pohľad na chatu Tri vody a tým končím..
Komentáre
a teda!!!
juj Matahari, ty si mi zo samotného neba spadla
no, ruka na opierke
ale ja som v tom nevinne
no, škaredý ujo to bol,
Matahari, no predsa
Belívko aj ja tak cúvam, alebo skôr necúvam
Krásne je v tom Osrblí ej veru kus Slovenskej prírody, páči sa mi tam aj v lete aj v zime :-))
Zara, vidím že necúvakov sa nás najde viac
Zimná nádhera...
Pekný deň!
Marti, ďakujem za návštevu
:)
pekneeee
Iris, tam tiež nebolo veľa snehu, ale potešilo aj to :)
Tyška
hmmmm
teraz som pootočil telo čo dalo
viem si ta predstavit
natrénujem ladné kreácie
Belívko,
Vrabček vitaj
zimnoladovosnehova paradicka:)
Hanka, už tuhne
.