BLOG.SK (believer.blog.portal.sk) - prvý slovenský blogovací systém

Prišiel predposledný deň nášho poznávaco-pobytového zájazdu a práve dnes by sa mala uskutočniť aj práve tá pobytová časť, čo znamená že by sme sa mohli dnes omočiť v mori a následne nazbierať nejaký bronz na pokožku (u mňa by sa bronz asi ťažko hneď vytvoril, skôr červeň, nakoľko som nemal tohto roku žiadny opaľovací základ). Na more sme si ale ešte nejakých pár hodín museli počkať, lebo nás čakala predtým návšteva mestečka Grasses.

Toto asi 50 tisícové mestečko sa považuje za hlavné mesto výroby parfémov. Znamená to teda, že sa ide za poznávaním vôní. Pre mňa ako pre muža to zo začiatku nebola veľmi povzbudivá časť dňa, ale nakoniec sa mi to celkom páčilo, aj keď som sa načuchal vôní mnohých druhov minimálne na rok dopredu. Výroba parfémov v tomto mestečku sa začala už v 18. storočí. Mesto vyprodukuje asi 2/3 všetkých vôní a esencií z Francúzska. V okolí mesta je množstvo kvetinových polí a len jasmínových kvetov sa tu za rok vypestuje až 27 ton.

V meste je niekoľko starých parfumérií a my sme sa zastavili najskôr vo Fragonard múzeu a potom v medzinárodnom múzeu parfémov. Autobus sme zaparkovali na parkovisku, vo dvore priamo pod Fragonard múzeom v tieni obrovského platanu. Sprievodkyňa nás povodila po múzeu a nachádza sa tu aj výrobňa parfémov ktorej časť sme mali možnosť navštíviť. Len čo sme vstúpili do priestorov múzea, doslova nás ovalila zmiešaná vôňa parfémov (aspoň tak to zapôsobilo na mňa). Veľa si z výkladu nepamätám, v pamäti mi ostalo snáď len že niekedy začiatkom 16. storočia Katarína Medicejská nariadila jednému slávnemu vedcovi, aby vône v Stredomorí rastených kvetov pretransformoval do parfémov. Dovtedy sa totiž parfémy dovážali ako exotické doplnky až z ďalekého Orientu. v Grasse vznikali rodinné podniky ako aj nami práve navštívený Fragonard a tajomstvo spracovania voňavých substancií sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Na konci prehliadky nám bolo v maličkej predajni umožnené kúpiť si v cenovo výhodnej ponuke oproti cenám priamo v predajniach v mestách parfémy tam vyrábané. Urobili sme tak s manželkou radosť našim dvom dcéram. Je tu ešte malá spomienka, ktorá mi ostala v hlave a hlavne v nose pri prehliadke tohto múzea, konkrétne v časti kde nám na predaj boli ponúknuté rôzne parfémy. Ešte pred nákupom, aby sa nám ľahšie vyberalo, rozmlsala naša pani čo nás sprevádzala múzeom naše čuchové orgány. Ja som mal to „šťastie“, že som sa nechtiac dostal až na kraj našej skupinky, priamo k pultu a ako pani sprievodkyňa rozprávala o rôznych druhoch parfémov, dávala nám úzke dlhé papierové prúžky napustené tou či inou vôňou. Ja ako často najbližšie jej po ruke som dostával trsy voňajúcich prúžkov a distribuoval som ich po jednom ďalej okolo seba. Často mi ale ostalo viac prúžkov jednej vône v ruke. Po chvíli mi už v ruke vznikla bohatá kytica voňavých prúžkov a po opustení múzea som isto voňal ako keby ma ocikal drogéristov pes. Dokázal som rozlíšiť asi tri prvé druhy vôní, potom ďalej čuchajúce sa mi zlievali do jednej opojnej vône. Kúpou parfémov sme ukončili návštevu múzea Fragonard a presunuli sme sa do Museé Internacional de la Parfumerie, teda do medzinárodného múzea parfémov. V tomto múzeu sme mali možnosť sledovať históriu voňaviek, ich výrobu od zberu materiálu cez spracovanie až po výrobu finálneho produktu. Tu to už na mňa začínalo byť trochu veľa a tak som sa snažil zrýchľovať a povzbudzovať manželku k rýchlejšej chôdze po múzeu. V tomto múzeu sme to mali bez sprievodcu a tak sme si šli každý ako chcel. Ja som sa potreboval dostať čo najskôr k východu, lebo sme už mali dosť málo času a chceli sme sa aspoň trochu poprechádzať uličkami Grasse a hlavne pozrieť sa ku tamojšej katedrále. Keď sme si mysleli, že sme už v poslednej miestnosti s exponátmi, objavila sa ďalšia a za ňou ďalšia a tak sme sa len pomaly dostávali k exitu. Pre mňa za zmienku stojí ešte skleník, nachádzajúci sa asi v strede prehliadky. Pôsobil ako príjemné spestrenie prehliadky, nakoľko sa nachádzal na zasklenej terase. Boli tu rastliny ktoré sa používali pri výrobe parfémov. Ako som ale vkročil do toho skleníka, dostal som facku v podobe obrovskej horúčavy, ako keby jej aj vonku nebolo dosť. Ale toto bola dvojnásobná horúčava. Preleteli sme skleníkom ako riadené strely, ja stihnúc odfotiť akurát pár rastlín. Konečne sme sa ocitli opäť v klimatizovanej chodbe a pokračovali sme v prehliadke. Ako všetko na svete, aj toto múzeum malo svoj koniec a tak sme sa mohli narýchlo prebehnúť po miestnych uličkách. Hlavný ťahák boli orientačné tabule snáď na každom krížení uličiek ktoré nás smerovali ku katedrále Notre Dame du Puy. Míňali sme krásne námestíčka, úzke uličky tohto mesta s množstvom butikov, kaviarničiek a obchodov so suvenírmi. Otáčajúc hlavami z jednej strany na druhú, nevediac kde sa skôr pozrieť sme nejako minuli odbočku ku katedrále a šinuli sme si to nejakou uličkou ďalej. Po dlhšej chvíli keď sme nebadali smerovku ku katedrále sme začali mať tušenie že asi nejdeme správnym smerom. V tomto ma utvrdil fakt, keď som sa pozrel za seba a videl som opačne orientovanú smerovú tabuľku ku katedrále. Urobili sme s manželkou čelom vzad a pobrali sme sa naspäť miestami pred chvíľou prejdenými. Tu sme našli miesto, kde sme mali odbočiť, urobili sme tak a po chvíli sme vystúpali k hľadanej katedrále Notre Dame du Puy. Bola postavená v románskom slohu v 12. a 13. storočí a interiér sme si nestihli pozrieť z dôvodu nedostatku času. Škoda, lebo som sa neskôr dočítal že vo vnútri sa nachádzal Rubensov obraz Tri generácie, maľby od Fragonarda a aj sochy od Bailleta. Cestou sem som trochu stratil pojem o čase ktorý nám trval sa sem dostať a nechceli sme meškať, tak sme sa zrýchlene vybrali k Fragonard múzeu kde bol odstavený náš autobus. Onedlho sme sa ale dostali na mieste, kde som vedel že sme za chvíľu pri autobuse a zastavili sme sa teda ešte na malom obednom občerstvení. Keď sme sa všetci zišli v autobuse, bolo už mierne popoludní a vybrali sme sa do mesta Cannes. O tom ale až nabudúce.