Rozhodol som sa napísať článok o jednom budhistickom lámovi – lekárovi Lobsangovi Rampovi. Som kresťan, katolík, do kostola nechodím, mám svoju vieru, svojho Boha, to znamená že som veriaci. Nepáčia sa mi praktiky aké požívajú niektorí naši kresťanskí lídri, nepáči sa mi že do náboženstva sa mieša politika. Tá tam nemá čo hľadať.
Verím že smrťou sa nič nekončí.
Istý čas som sa venoval hinduizmu, sahaja joge, chodil som na programy, meditoval som, to mi ostalo sčasti dodnes, meditácia pri svetle sviečky. Neskôr sa mi dostala do ruky kniha "Tretie oko" od Dr. Thuesday Lobsanga Rampu a vzala ma neskutočne. Prečítal som ju jedným dychom a dozvedel som sa že nie je jediná od tohto autora. Tretie oko je románové spracovanie životného príbehu malého tibetského chlapca, ktorý sa stal vysokým lámom – lekárom a mal rôzne ezoterické znalosti. Potom bola otázka času aby som sa dostal ku ďalším jeho knihám a nakoniec som prečítal všetkých v tom čase 12 kníh dostupných u nás. Prečítal som ich dvakrát a začal som tretie kolo.
Patrilo by sa napísať niečo o Tibete, ale keď som si to pripravil, bol by to obsiahly článok a také sa asi nie veľmi dobre čítaju. Preto napíšem len pár slov o samotnom Lobsangovi Rampovi. Lobsang sa narodil vo významnej rodine tibetského štátnika. Bol vychovávaný veľmi prísne. Keď dovŕšil vek 7 rokov, boli ku nemu privolaní, ako to bývalo zvykom vo vysokopostavených rodinách, významní cirkevní veštci. Ich úlohou bolo zistiť akú životnú púť ma malý Lobsang nastúpiť. Predpovedali mu dôležité poslanie, šíriť tibetskú múdrosť na Západ. Podľa predpovedi sa malo Lobsangovi po mnohých útrapách toto poslanie splniť. V siedmych rokoch teda Lobsang vstúpil do lámaserie v Čokpori a osamelo si razil cestu životom. Tu v lámaserii prešiel všetkými stupňami výcviku, od úplného začiatočníka, po hodnosť lámu a opáta. V detstve v lámaserii podstúpil zákroku, kde mu bolo otvorené tzv. tretie oko. Náročný operačný proces, ktorý je podrobne opísaný v jeho jednej knihe. Počas nej mu bol do stredu čela pri koreni nosa vyvŕtaný otvor a do neho vsadená trieska z tvrdého dreva napusteného zvláštnym bylinkovým roztokom, aby sa navodila stimulácia určitej časti mozgu. Po dvoch až troch týždňoch strávených v izolácii v úplnej tme je trieska z čela vybratá. Touto zaujímavou operáciou majú byť údajne posilnené jasnovidecké schopnosti. Lobsang Rampa, ako sám tvrdí, sa zjavne jasnovidný už narodil, ale po tejto operácii sa jeho schopnosti stali skutočne mimoriadnymi. Dokázal vidieť ľudí obklopených aurou, akoby boli zahalení do plameňov prúdiacich farbách. Z týchto aur ľudí sa postupne naučil čítať ich myšlienky, čo ich bolí, v čo dúfajú i čoho sa boja.
V ďalšej časti svojho života, ktorá sa môže nazvať dospelosť sa zúčastnil štúdii medicíny v čínskom meste Čchung – čchingu. Mal vtedy 18 rokov. V Číne sa zoznámil s vecami, ktoré sú pre západného človeka bežné (bicykel, auto, lietadlo...). Lietanie ho tak zaujalo, že po vyštudovaní medicíny sa stal letcom, v dobe čínsko – japonskej vojny. Padol do japonského zajatia, kde bol mučený. Podarilo sa mu odtiaľ ujsť. S podlomeným zdravím sa Lobsang vydal cez Rusko d Európy, pretože do Číňanmi okupovaného Tibetu sa vrátiť nemohol. Prechádzal aj cez bývalé Československu, prešiel do Nemecka, tam sa živil ako vodič nákladiaka. Neskôr sa dostal až do USA. V New Yorku sa snažil plniť svoje poslanie a študoval ľudskú auru. Naďalej bol telepaticky spojený s Tibetom.
Pretože telo Lobsanga Rampu bolo v tej dobe kvôli mučeniu v japonskom zajateckom tábore pre život už takmer nepoužiteľné, tibetskí lámovia pomocou telepatie a astrálneho cestovania hľadali pre Lobsanga nové fyzické telo, aby mohol dokončiť svoje životné poslanie a priblížiť tibetskú múdrosť a poznanie svetu. Nakoniec objavili klampiara Cyrila Henryho Hoskinsa z Walesu. Ten údajne nemal chuť žiť a tak sa snažil skoncovať so životom. Jedného dňa sa Hoskins vrhol zo stromu, jeho duša opustila telo a do neho sa "nasťahovala" duše lámu dr. T. Lobsanga Rampu. Obyčajný klampiar Hoskins, ktorý nikdy ani nenavštívil Tibet, sa tak neskôr stal oným slávnym, ale i odsudzovaným spisovateľom dr. T. Lobsangom Rampom. S novým telom Hoskinsa potom Lobsang Rampa žil v Anglicku a písal knihy o Tibete, budhizme, o živote v tibetských kláštoroch a lámaseriach a predovšetkým o vedení, ktoré učili už pradávni predkovia a ktoré je zapísané v egyptských pyramídach, vo vysokých chrámoch And i v najväčšej pokladnici okultného vedenia sveta - v tibetských výšinách…
Verejnosť sa o takzvanom dr. T. Lobsangovi Rampovi po prvý krát dozvedela v roku 1956, keď v anglickom vydavateľstve v Londýne vydal svoju prvú knihu pod názvom "Tretie oko".
Na sklonku svojho života musel dr. T. Lobsang Rampa odísť, údajne zo zdravotných dôvodov, do Írska a neskôr do Kanady. V kanadskom Calgary tiež v roku 1981 zomrel.
Za svojho života napísal asi 21 kníh. U nás neboli všetky preložené a vydané.
Mnoho ľudí si myslí že Lobsang Rampa, teda klampiar Hoskins, ktorý knihy písal je podvodník. Robili sa dokonca aj štúdie či Lobsang Rampa existoval a či nie je len vymyslená postava. Ja osobne verím že Lobsang Rampa existoval, nedokážem si vysvetliť kde by v tých rokoch klampiar Hoskins získal také podrobné údaje o Tibete, Lhase, lámaseriach a ako by popísal všetky múdrosti ktoré sa nachádzajú v jeho knihách. Verím v to už aj preto, lebo som believer a tie veci, myšlienky a popisy sú pre mňa úžasne.
Komentáre
MAKTUB
nechcem čítať jeho..chcem čitať teba..
Ellie
Rampa
Autor v Tibetu nikdy nebyl, neuměl tibetsky a mnohé, co o Tibetu a tibetském buddhismu napsal, neodpovídá skutečnosti. V dalších dílech „rampajády“ tibetská tematika postupně ustoupila do pozadí. Rampa rozšířil svůj příběh o vyprávění o vesmíru, životě na jiných planetách a mimozemšťanech. Celý svět podle něj řídí jistí „Zahradníci“, kteří osidlují různé planety a mají velmi vyspělou civilizaci, se kterou se naše pozemská nemůže srovnávat. Tyto bytosti, jak je Rampa popisuje ve svých knihách, se shodou okolností nápadně podobají mimozemšťanům z populárního seriálu Star Trek, který se začal vysílat právě v padesátých letech. V některých případech Rampa sám prozrazuje zdroj své inspirace, například když píše o „hvězdných válkách“ mezi hodnými „Zahradníky“ a jejich nepřáteli.
V Rampových knihách by bylo možné vystopovat celou řadu dobových vlivů a podnětů, které byly pravděpodobně zdroji jeho barvitých příběhů o imaginárním Tibetu.
čítaj..
a kopec času spoznavať tých ostatných..
dúfajme...
cincinnatus-c
neodhadol si spravne...
tyš
qFWFEGRTH
hmmm
je to asi na nas ako sa k tomu postavime...
:-)
forgi
Lobsang
Lobsanga Rampu
Lobsang...
skuste tiez
bel,