a tri stisnutia, prosím!
Moja mama zbožňovala jahodové mlieko. Bol som vždy
pohnutý, keď som k nej mohol zaskočiť a prekvapiť ju
jej obľúbenou pochúťkou.
Jeseň života prežívali moji rodičia v penzióne pre
dôchodcov. Čiastočne preto, že mama trpela na Alzheimerovu
chorobu, ochorel aj otec a nebol schopný postarať
sa o ňu. Bývali v oddelených izbách, ale trávili spolu
toľko času, koľko len mohli. Tak veľmi sa ľúbili! Títo
sivovlasí milenci sa ruka v ruke túlali po chodbách,
navštevovali svojich priateľov a všade po nich zostávala
príchuť a čaro lásky. Boli v penzióne „romantickým
párikom".
Keď som pochopil, že zdravotný stav mojej matky
sa zhoršuje, napísal som jej list s vyznaním vďaky.
Povedal som jej v ňom, ako veľmi ju mám rád. Ospravedlnil
som sa, že som býval tvrdohlavý, keď som bol
dieťa. Napísal som jej, že bola úžasnou mamou a že
som pyšný na to, že som jej syn. Napísal som jej
o všetkom, čo som jej chcel povedať už dávno, ale
nepovedal som, lebo som bol tvrdohlavý - až kým som
nepochopil, že už môže byť neskoro a čoskoro nebude
chápať lásku vyjadrenú prostredníctvom slov. Bol to
list naplnený láskou. Otec mi neskôr povedal, že často
nad ním trávievala celé hodiny a znovu a znovu ho
čítala.
Zarmútilo ma, keď som zistil, že moja matka zabudla,
že som jej syn. Často sa teraz pýtala: „Ako sa to teda
voláte?" a ja som čestne priznal, že moje meno je Larry
a som jej syn. Usmiala sa a chytila ma za ruku. Kiež by
som mohol ešte raz vychutnať ten zvláštny dotyk.
Raz, keď som k nej šiel na návštevu, zastavil som sa
v obchode, kde predávali jahodové mlieko a kúpil som
jedno otcovi a jedno mame. Najprv som sa zastavil
u nej, opäť som sa jej predstavil, chvíľu sme sa rozprávali
a potom som odniesol jahodové mlieko aj otcovi.
Keď som sa vrátil, už mala skoro všetko mlieko
vypité. Ležala na posteli a oddychovala. Nespala. Keď
som vošiel do izby, usmiali sme sa na seba.
Bez slova som si prisunul stoličku bližšie k jej posteli
a načiahol sa za jej rukou. Bolo to nádherné. Bez slov
som sa uistil, že ju mám rád. V tom tichu som cítil
zázrak nekonečnej lásky, hoci som vedel, že ona vôbec
netuší, kto ju drží za ruku. Alebo predsa len držala moju
ruku?
Asi po desiatich minútach som zrazu pocítil jemné
stisnutie... tri stisnutia. Boli krátke, okamžité. Vedel som,
čo mi chce povedať, hoci sa neozvalo ani slovo.
Zázrak neobmedzenej lásky sa živí božskou iskrou
a našou vlastnou predstavivosťou.
Nemohol som tomu uveriť! Hoci už dlho nebola
schopná vyjadriť svoje najvnútornejšie myšlienky, ako
to robievala predtým, teraz boli slová zbytočné. Bolo
to, akoby sa na okamih vrátila späť.
Pred mnohými rokmi, keď sa ešte stretávala s mojím
otcom, vymyslela si tento špeciálny spôsob, ako otcovi
povedať: „Veľmi ťa ľúbim!", keď sedeli v kostole. Otec
jej dvakrát nežne stisol ruku, čo znamenalo: „Aj ja!".
Nežne som jej dvakrát stisol ruku. Obrátila hlavu
a usmiala sa na mňa tak láskavo, že na to nikdy nezabudnem.
Celá tvár jej žiarila láskou.
Spomínam si na to, ako prejavovala svoju nekonečnú
lásku otcovi, našej rodine a svojim nespočetným priateľom.
Jej láska hlboko ovplyvnila aj môj nasledujúci
život.
Prešlo ďalších osem-desať minút. Bez slov.
Zrazu sa znova ku mne otočila a ticho vyslovila tieto
slová: „Je veľmi dôležité mať niekoho, kto ťa ľúbi."
Po lícach mi tiekli slzy, slzy šťastia. Nežne, vrelo
som ju objal, povedal som jej, ako veľmi ju ľúbim
a potom som odišiel.
Moja matka krátko nato zomrela.
Len veľmi málo slov sme si toho dňa povedali, ale
tie slová, ktoré vtedy vyslovila, boli zo zlata. Poklad,
ktorý mi v ten deň venovala, si navždy uchovám.
Larry Jamespohnutý, keď som k nej mohol zaskočiť a prekvapiť ju
jej obľúbenou pochúťkou.
Jeseň života prežívali moji rodičia v penzióne pre
dôchodcov. Čiastočne preto, že mama trpela na Alzheimerovu
chorobu, ochorel aj otec a nebol schopný postarať
sa o ňu. Bývali v oddelených izbách, ale trávili spolu
toľko času, koľko len mohli. Tak veľmi sa ľúbili! Títo
sivovlasí milenci sa ruka v ruke túlali po chodbách,
navštevovali svojich priateľov a všade po nich zostávala
príchuť a čaro lásky. Boli v penzióne „romantickým
párikom".
Keď som pochopil, že zdravotný stav mojej matky
sa zhoršuje, napísal som jej list s vyznaním vďaky.
Povedal som jej v ňom, ako veľmi ju mám rád. Ospravedlnil
som sa, že som býval tvrdohlavý, keď som bol
dieťa. Napísal som jej, že bola úžasnou mamou a že
som pyšný na to, že som jej syn. Napísal som jej
o všetkom, čo som jej chcel povedať už dávno, ale
nepovedal som, lebo som bol tvrdohlavý - až kým som
nepochopil, že už môže byť neskoro a čoskoro nebude
chápať lásku vyjadrenú prostredníctvom slov. Bol to
list naplnený láskou. Otec mi neskôr povedal, že často
nad ním trávievala celé hodiny a znovu a znovu ho
čítala.
Zarmútilo ma, keď som zistil, že moja matka zabudla,
že som jej syn. Často sa teraz pýtala: „Ako sa to teda
voláte?" a ja som čestne priznal, že moje meno je Larry
a som jej syn. Usmiala sa a chytila ma za ruku. Kiež by
som mohol ešte raz vychutnať ten zvláštny dotyk.
Raz, keď som k nej šiel na návštevu, zastavil som sa
v obchode, kde predávali jahodové mlieko a kúpil som
jedno otcovi a jedno mame. Najprv som sa zastavil
u nej, opäť som sa jej predstavil, chvíľu sme sa rozprávali
a potom som odniesol jahodové mlieko aj otcovi.
Keď som sa vrátil, už mala skoro všetko mlieko
vypité. Ležala na posteli a oddychovala. Nespala. Keď
som vošiel do izby, usmiali sme sa na seba.
Bez slova som si prisunul stoličku bližšie k jej posteli
a načiahol sa za jej rukou. Bolo to nádherné. Bez slov
som sa uistil, že ju mám rád. V tom tichu som cítil
zázrak nekonečnej lásky, hoci som vedel, že ona vôbec
netuší, kto ju drží za ruku. Alebo predsa len držala moju
ruku?
Asi po desiatich minútach som zrazu pocítil jemné
stisnutie... tri stisnutia. Boli krátke, okamžité. Vedel som,
čo mi chce povedať, hoci sa neozvalo ani slovo.
Zázrak neobmedzenej lásky sa živí božskou iskrou
a našou vlastnou predstavivosťou.
Nemohol som tomu uveriť! Hoci už dlho nebola
schopná vyjadriť svoje najvnútornejšie myšlienky, ako
to robievala predtým, teraz boli slová zbytočné. Bolo
to, akoby sa na okamih vrátila späť.
Pred mnohými rokmi, keď sa ešte stretávala s mojím
otcom, vymyslela si tento špeciálny spôsob, ako otcovi
povedať: „Veľmi ťa ľúbim!", keď sedeli v kostole. Otec
jej dvakrát nežne stisol ruku, čo znamenalo: „Aj ja!".
Nežne som jej dvakrát stisol ruku. Obrátila hlavu
a usmiala sa na mňa tak láskavo, že na to nikdy nezabudnem.
Celá tvár jej žiarila láskou.
Spomínam si na to, ako prejavovala svoju nekonečnú
lásku otcovi, našej rodine a svojim nespočetným priateľom.
Jej láska hlboko ovplyvnila aj môj nasledujúci
život.
Prešlo ďalších osem-desať minút. Bez slov.
Zrazu sa znova ku mne otočila a ticho vyslovila tieto
slová: „Je veľmi dôležité mať niekoho, kto ťa ľúbi."
Po lícach mi tiekli slzy, slzy šťastia. Nežne, vrelo
som ju objal, povedal som jej, ako veľmi ju ľúbim
a potom som odišiel.
Moja matka krátko nato zomrela.
Len veľmi málo slov sme si toho dňa povedali, ale
tie slová, ktoré vtedy vyslovila, boli zo zlata. Poklad,
ktorý mi v ten deň venovala, si navždy uchovám.
Komentáre
Nevidím na písmenká...
lásku otcovi, našej rodine a svojim nespočetným priateľom.
Jej láska hlboko ovplyvnila aj môj nasledujúci život."
Je to celé akoby aj o mojej mamičke. Dojalo ma to, veľmi.
Krásny text, pekný výber, Believ.
Martha
Believerko, ako vzdy krasne...
je velmi dolezite mat niekoho, kto Ta lubi, no podla mna este dolezitejsie je lubit niekoho...mamu, deti, partnera...rozdavat kazdy den lasku aj v drobnostiach, ako je jahodove mlieko, stisnutie ruky, usmev alebo telefonat.
Nemali by sme na to zabudat...
„Je veľmi dôležité mať niekoho, kto ťa ľúbi."
hanka
Martha
je to..
keby
čítaš veľmi pekné príbehy Believerko, až by som si pritisla svoje mokré líco na Tvoje mužné pleco:)))...ale to pleco mám doma...idem:)))
KOČKY
asta kapusta...
taketo slzy sťa hraxy mi po licax davno nepadali...
Tusim mi neprospieva citat Slepaciu polievku
BEL ... NEPROSPIEVA?
Mia
takže predsa..vedela som..
Pekne
ellie
always