believer

„Vynálezcom“  betlehemov bol  svätý František z Assisi. Bol  to zakladateľ rehole františkánov. Všetko to začalo tým, že na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Grecciu jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. Týmto chcel napodobením opisu z biblie František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. V ďalších rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín.
Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári. Na území dnešného Slovenska sa  betlehemy (jasličky) začali stavať od 13. storočia. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. ( kostol sv. Jakuba v Levoči, kostol sv. Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. st.). V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti.
Postupom času narastal počet figuriek v betlehemoch a tak sa  rozmery betlehemov začali zmenšovať.  K svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Jozef II. vydal koncom 18. st. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy. Toto malo paradoxne  za následok  rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Ich  autormi boli domáci rezbári,  teda  boli to  ľudové betlehemy.
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. V Štiavnických  Baniach bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy. Často boli prenosné a slúžili pri typických vianočných obchôdzkových hrách.
Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Sú to už originálne diela, teda ich už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy.

Nádherný príklad takýchto betlehemov je betlehem  Jozefa Pekaru. Jeho pohyblivý slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline. Ide o dielo dĺžky 8,5 metra, šírky 2,5 metra a do výšky až 3 metre. Zaraďuje sa medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe. Vyrezaný je z lipového dreva a je v ňom vyrezané celé Slovensko, jeho symboly, kultúra, remeslá a aj spôsob života nášho národa. Obsahuje asi 300 postáv, z ktorých sa polovica aj pohybuje.

Medzi najväčšie betlehemy na Slovensku patrí isto aj betlehem v Banskej Štiavnici. Tiež ide o drevený a pohyblivý betlehem. V rezbárskej podobe zobrazuje vývoj a tradície banského  mesta Banská Štiavnica.

A ešte pre zaujímavosť:  Na Slovensku máme aj najmenší betlehem na svete. Je od výtvarníka Jozefa Práznovského a jeho rozmery sú 6x6 milimetrov.

No a gigantický betlehem ktorý tvorí 28 nadživotných drevených  postáv je na Námestí slobody  v Novom Meste nad Váhom. Vytvorila ho šestica rezbárov. Objavili sa v ňom až dve panny Márie. Jedna z nich sa roztrhla v tvárovej časti, tak vytvorili druhú. Postavy z dreva vážia vyše 400 kg.

Na Slovensku máme isto mnoho nádherných betlehemov rôznych tvarov, veľkostí a z rôznych materiálov.  Spomeniem ešte jeden, ktorý je jedným z najmenších u nás. Autorom je Košičan Ondrej Müller, vytvorený je na zápalke a má rozmery okolo jedného centimetra. V jeho útrobách je Ježiš, Mária, býk a osol.

fotografie použité z netu