believer

Banskobystrický región je krajom vrchov, dolín, riek, hradov a ich zrúcanín, moderných miest i rázovitých dedín, krajom tradičného folklóru, turistiky, oblasťou kúpeľov, klimatických miest a letovísk.

V nasledujúcich článkoch popíšem Banskú Bystricu, jej históriu a krásy kultúrnych pamiatok. Zameriam sa na samotný stred mesta a priľahlé uličky. Neskôr možno popíšem aj nejaké zaujímavé miesta z blízkeho okolia ako napríklad Urpín a hvezdáreň. Slová doplním fotografiami opisovaných stavieb a pamiatok. Prevediem Vás v podobe turistickej trasy po pamiatkách tohoto mesta.

      V prvých článkoch o Banskej Bystrici chcem priblížiť stručnú históriu mesta, ale aj keď je naozaj len stručná, obsahujúca len najdôležitejšie udalosti a aj z nich som niektoré musel kvôli kvantite vynechať, rozdelím ju na tri články po jednotlivých storočiach. Vychádzal som hlavne z mojej bakalárskej práce, nejaké zaujímavosti som použil z Bystrického Permona, no a niečo len tak, čo mi práve hlavou prebleslo.

      Banská Bystrica má rôzne epitetá. Je predstavovaná ako medené mesto, no bola aj mestom strieborným; tu v stredoveku rozkvitalo baníctvo a hutníctvo. Patrí mu epiteton národné mesto; tu žili a pôsobili viacerí národní a kultúrni dejatelia. Je predstavovaná ako povstalecké mesto; odtiaľto vyšľahli prvé plamene povstaleckej vatry. Patrí jej epiteton perla Pohronia; malebne sa rozprestiera v údolí Hrona a na výbežkoch Kremnických vrchov a Starohorských vrchov. Ktoréže mesto, dokonca veľkomesto u nás a hádam aj vo svete sa môže chváliť toľkými epitetami? V rýchlosti ma napadá len stovežatá Praha a aké je to mesto čo sa rozlohy týka v porovnaní s Banskou Bystricou.

Banská Bystrica leží na strategickom mieste Zvolenskej kotliny. V blízkosti Urpína sa oddávna križovali cesty Pohroním a mierili do Liptova a Turca. Prednosťou boli nielen cestné trasy, ale aj rieka Hron, lesné a rudné bohatstvo. Takže premávka tu bola rušná už za dávnych čias.

Na území mesta a ďalších lokalitách sa našli pozoruhodné nálezy, ktoré hodnoverne potvrdzujú osídlenie od staršej doby kamennej, pred 8 tisíc rokmi pred Kristom. Obdobie lužickej kultúry je doložené v Banskej Bystrici – Sásovej. V Netopierskej jaskyni sa našiel keramický a bronzový materiál z neskorej doby bronzovej. V blízkosti Netopierskej jaskyni je aj jaskyňa Kaplnka. Jaskyne sú celkom dobre schované pred očami ľudí. Niekoľko rokov som sa zberal „objaviť“ tieto jaskyne. Zháňal som popis trasy ku nim na nete, pýtal som sa ľudí čo by to mohli vedieť. Dokonca som sa raz aj vybral podľa popisu ich nájsť, ale akurát som niekoľko hodín blúdil, isto aj blízko nich a aj tak som ich nenašiel. Našiel som akurát stopy po medveďoch a medveďa stretnúť v tej divočine som práve netúžil. Ale z jari tohto roka som úplne náhodou pri cyklo výlete po Sásovskej doline uvidel z cesty otvor do jednej z nich.

Skôr ako udelili výsady sídlam na Pohroní, existovali sídla s neveľkými právami a možnosťami. Takýmto bola aj osada Bystrica. Slovenský názov dokladá, v akom prostredí sa rozvíjala. V nej pred rokom 1255 žili obyvatelia, ktorí sa živili lovom, rybolovom, pastierstvom i poľnohospodárstvom. Taktiež ťažili meď a ryžovali zlato v potokoch. Začiatkom 13. storočia bolo jej obyvateľstvo ešte slovenské. Počas kolonizácie sa spestrilo nemeckým. Z nemeckých krajín prišli skúsení baníci, ktorí pri získavaní rúd už používali aj systém šácht a štôlní. Medené a strieborné rudy sa v oblasti Banskej Bystrice museli ťažiť už pred 13. storočím, hoci prvá písomná správa o baníctve v tejto oblasti je z roku 1255. Banská Bystrica bola v poradí piatym slovenským mestom, ktoré dostalo v 13. storočí privilégiá od panovníka.

Okolo 30. augusta 1255 Belo IV. udelil nemeckým hosťom, ktorí sa usadili vedľa starej osady Bystrice a založili mesto, ktoré malo latinský názov „nova villa Bystriciencis“, na ich žiadosť mestské výsady. Isto iste sa tu neusadili preto že nevládali ísť ďalej, ale usadila ich vidina drahých kovov. Kráľ povolil ťažiť zlato, striebro  a všetky ostatné kovy a to na celom území zvolenskej stolice. Výsady a iné práva, ktoré mesto dostávalo, urýchlili jeho rozvoj a to tým, že kolonisti skoro zbohatli ťažbou v baniach na okolí Banskej Bystrice, najmä v Španej Doline a na Starých Horách a mohli si dovoliť väčšie investície, stavať domy.

Tak 13. storočím ukončím prvý článok, sám osobne nemám rád rozsiahle články na blogu, ktovie či toto niekto vôbec dočítal do koncaJ No a nabudúce sa prenesieme do 14. storočia a vyššie, kde sa toho v Banskej bystrici tiež udialo dosť. A bude aj horúco..