believer

Orto-foto snímka parku

Banskobystrický mestský park sa nachádza západne od centra Banskej Bystrice za potokom Bystrica. Má štvorcový pôdorys, jeho rozloha je 8,15 ha. Jeho hranice tvoria  ulice J. Kráľa, J. G. Tajovského, Ľ. Štúra a J. M. Hurbana. V minulosti bol park svedkom mnohých kultúrnych, spoločenských i politických udalostí.

Park je v priestore Dolné lúky, ktorý bol nazývaný aj Spitalwiese (Špitálska lúka). Zásluhou skupiny mladých nadšených Bystričanov v 40. rokoch 19. storočia začali v priestore bývalého vojenského cvičiska a pokusnej strelnice na Dolných lúkach s výsadbou parku. Po obvode boli vysadené stĺpovité topole. V nasledujúcich rokoch však ďalšia výstavba parku ustrnula. V marci r. 1896, ktorý bol rokom osláv uhorského milénia, mestská hospodárska komisia prijala plán konečnej parkovej úpravy Dolnej lúky, ktorý predložil vtedajší mešťanosta Július Czesnák. Veľkolepá parková úprava mala aj budúcim generáciám pripomínať výročie milénia. Uhlopriečne chodníky sa doplnili o ďalšie radiálne chodníky a navrhnuté boli dve okružné trasy s polkruhovými odpočinkovými zákutiami, z ktorých nebola realizovaná len vonkajšia okružná trasa. Parkový parter v smere východ–západ bol podľa návrhu upravený záhonmi kvetín a ruží. Existujúce aleje sa pri úprave zachovali a popri nových chodníkoch vysadili ďalšie stromy. V r. 1897 výsadbu ešte doplnili a skvalitnili. Predpokladá sa že v parku bola drevená besiedka už v r. 1884. V rámci spomínanej parkovej úpravy (1896) sa však s výstavbou stánku na vhodnom mieste len uvažovalo. V pláne mesta z r. 1927 bol navrhovaný pavilón vysunutý na západ od stredu parku. Neskôr však priamo v strede parku postavili drevený altánok kruhovitého tvaru – hudobný pavilón, v ktorom sa poriadali koncerty vojenských hudieb. Tieto sa sporadicky konali ešte aj po druhej svetovej vojne, až kým nezanikli úplne. V r. 1985 tento vtedy už značne schátraný altánok opravili. Na západnom okraji parteru bolo pôvodne umiestnené romantické tufové vtáčie napájadlo s plastikou sediacej ženy no v súčasnosti je už z neho len ruina. V r. 1914 v južnej okrajovej časti parku vybudovali oplotené tenisové ihriská, v súčasnosti je tam 6 kurtov. Tento priestor sa v zime využíval ako klzisko s prírodným ľadom na korčuľovanie verejnosti i na hokejové zápasy. V druhej polovici 20. storočia vedľa tenisového areálu vznikol aj  volejbalový areál s 3 ihriskami. V r. 1910 vyčlenili priestor na ihrisko pre malé deti. V r. 1933 detské ihrisko definitívne umiestnili v pravom rohu parku. Neďaleko neho, pri vstupe do parku je malý murovaný kiosk, ktorý pôvodne slúžil ako bufet. V r. 1950 umiestnili doprostred východnej časti parteru súsošie matky s dieťaťom. V r. 1914 Mestský park elektrifikovali, pričom pôvodné osvetlenie klasickými žiarovkami až oveľa neskôr nahradili súčasnými výbojkovými svietidlami. Cestičky mali pôvodne len tvrdú zemnú úpravu, ale v druhej polovici minulého storočia ich pokryli asfaltom čo neprospelo priľahlým stromom, rovnako ako aj ich niekdajšie zimné solenie. Lavičky pozdĺž cestičiek a odpočinkových zákutí boli pôvodne prenosné, v súčasnosti sú stabilné. Kompozične je park tvorený systémom obvodových a vnútorné cestičky lemujúcich alejí, kostrou ktorých sú lipy, pagaštany, javory, jasene, jelše a miestami aj topole a orech čierny, v parteri tuje. Na južnom okraji pozdĺž cesty J. M. Hurbana je pekná platanová aleja. Z novších výsadieb sa v parku nachádzajú smreky, agáty, bresty, hraby, buky a strieborná forma smreka pichľavého.

O park sa mesto v minulosti vzorne staralo. Svedčila o tom bohatá kvetinová výzdoba i pravidelná údržba trávnikov. Na čistotu a poriadok dohliadala dozorná služba, ktorá fungovala ešte aj niekoľko rokov po druhej svetovej vojne. Už v r. 1898 existuje zmienka o zákaze bicyklovania v parku. Nesmelo sa trhať kvety zo záhonov, chodiť po trávnikoch, poškodzovať stromy a vybavenosť parku, ani znečisťovať tento priestor, k čomu v poslednom čase pribudol aj zákaz vodenia psov. V minulosti v parku pulzoval čulý spoločenský život a to najmä počas nediel a sviatkov. Bol oázou kľudu, miestom oddychu, príjemných prechádzok a posedení, vzájomného stretávania sa rodín i romantických schôdzok milencov. Občerstviť sa bolo možné v neďalekej záhradnej reštaurácii „Park“. Konali sa tu aj ľudové zhromaždenia, na ktorých počas SNP vystúpili J. Šverma, M. Čulen, G. Husák, K. Šmidke a iní, o čom svedčí pamätná tabuľa z r. 1964, umiestnená juhozápadne od altánku. V mysliach staršej generácie ešte rezonuje predchádzajúci názov „Leninov park“, ktorým sa údajne mala zaštítiť ochrana parku pred rôznymi snahami o jeho zrušenie, napríklad aj v súvislosti s „geniálnym“ či šialeným nápadom istého funkcionára v päťdesiatych rokoch minulého storočia postaviť tam športový štadión a využiť drevo z vyrúbaných stromov na túto stavbu. Počas existencie parku bolo viac požiadaviek na rôzne devastačné zásahy a tieto, žiaľ, pretrvávajú dodnes. Už v r. 1887 požiadal miestny vojenský veliteľ aby tu mohol postaviť jazdeckú dráhu. V r. 1901 chcel športový klub postaviť okolo parku cyklistickú dráhu. V osemdesiatych rokoch minulého storočia zas chceli vyrúbať celú jednu stranu z dvojradovej obvodovej aleje v súvislosti s rozširovaním cesty J. G. Tajovského. Mestský park je od r. 1994 národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti sú niektoré stromy už vyše storočné, čo sa odráža na ich zhoršenom zdravotnom stave, ku ktorému prispela aj dlhotrvajúca nedostatočná starostlivosť o ne. Parku neprospieva ani intenzívna motorová doprava po okolitých komunikáciách.

Križovatka - vstup do parku od Strieborného námestia, vľavo odbočka na Hušták, vpravo na Podlavice. V popredí bývalý kiosk - bufet.

skorojesenný mestský park

príchod do stredu parku k altánku

altánok v strede parku