Vlani v decembri som premýšľal nabažený prvou tohoročnou poznávacou dovolenkou v Paríži, kam by sme ďalšiu sezónu išli. Nejako ma netrápilo kde na to zobrať, len sme chceli zase niekam ísť, spoznávať nové miesta. Peniaze hádam nejako našetríme do leta, tak som blúdil netom svetom a svet som zúžil na Európu, lebo vzdialenejší svet mi bol finančne poriadne vzdialený. Tak teda kam sa vybrať? Veľa krásnych miest je aj na našom Slovensku, ale to už mám ako tak zbehané a lákalo ma aj niečo inokrajné, kde mi nebude nikto rozumieť a ja nebudem tiež nikomu rozumieť. Roky ma lákalo Anglicko, Škótsko, Írsko, potom som objavil okruh Škandináviou. Tam som sa prstami na klávesnici a očami na monitore pristavil. Bol to však poriadne zrýchlený okruh, kde za osem dní bolo ponúknutých toľko miest, že sa to bez zhonu asi ani nedá prejsť. A tu som natrafil na zájazd do Provensálska. Tiež to bolo nabité, asi tak, ako za málo dní veľa muziky. Cena zájazdu bola prijateľná, miesta návštev tiež lákavé, tak som si urobil značku na monitore. Spomenul som si na jedného cestovateľa – blogera, ktorý precestoval kus sveta a o svojich cestách popísal množstvo pútavých článkov. Medzi jeho potulkami svetom som našiel článok o Provensálsku a už vtedy som si povedal že tam by som sa chcel raz pozrieť. To tiež ovplyvnilo môj výber a tak vyhralo Provesálsko.
Nakoniec sme s manželkou vybrali sedem dňový poznávaco-pobytový zájazd, ktorý začínal od talianskej hranici popri Azúrovom pobreží plus nejaké výpady do vnútrozemia. Miesta ktoré sme navštívili boli: Menton, Monaco, Marseille, ostrov If, Aix-en-Provence, kláštor Senanque, Avignon, Pont du Gard, Grasse, Cannes a Nice. V Cannes a v Nice sme mali dokonca poobedia vyhradené na návštevu miestnych pláží.
Prišiel deň odchodu. Ráno niečo po desiatej hodine sme nastúpil doma v Banskej Bystrici do autobusu a vydali sme sa po zberných miestach Slovenskom smerom na Bratislavu. Pomaly v autobuse pribúdali noví cestujúci, autobus sa plnil, až sa v Bratislave zaplnil úplne. To už bolo niečo po 15:30 hod. Až teraz sa začala ozajstná cesta, aj keď sme už sedeli v autobuse asi päť hodín. Prešli sme do Rakúska, popri Viedni smerom na Graz na Taliansko, tam cez Udine – Veronu – Genovu a ráno asi o 7:30 sme sa zastavili kúsok za talianskými hranicami už vo Francúzsku v krásnom mestečku Menton. Stáli sme samozrejme aj počas predošlého večera a noci na pravidelno-nutných zastávkach na čerpacích staniciach odčerpať prebytočné tekutiny a povystierať stuhnuté nohy. Ja ako poctivý cestovateľ som prebdel skoro celú noc, lebo rád sledujem cestu a miesta cez ktoré prechádzam a hlavne nedokážem dlhodobejšie spať pri cestovaní. Zaznamenal som akurát pár mikrospánkov a bol som rád že som nebol práve vtedy vodič.
Ako som písal vyššie, zastavili sme sa v mestečku Menton. Nachádza sa v blízkosti kniežatstva Monako. Mesto Menton je nazývané aj Tajná Riviéra, zrejme preto lebo je zakliesnené v horách. Pestujú sa tu aj citróny a dokonca sa tu každoročne uskutočňujú citrónové slávnosti. Hovorí sa tu miestnou francúzštinou s talianskym prízvukom, čo som ja samozrejme nerozlíšil, nakoľko francúzsky a taliansky viem len niekoľko zdvorilostných fráz a pozdravov.
Po vystúpení z autobusu sme sa ocitli v prístave hneď vedľa pevnosti s malými vežičkami, ktorá bola postavená v 17. storočí. teraz je v nej múzeum umelca Jean Cocteau-a, ktorý ho sám aj založil.
Na druhej strane, oproti pevnosti je Mestská tržnica (Halles Municipales), kde sa na pultoch vyvaľujú čerstvé humre, raky, ryby a iné pulty sa prehýbajú pod koláčikmi, syrmi, ovocím, zeleninou a iným tovarom.
Z tržnice sme sa vybrali po úzkych uličkách starého mesta ku kostolu St. Michel. Tento kostol sa týči nad mestom a je považovaný za najväčší a najkrajší barokový kostol celého Azúrového pobrežia.
Od kostola sme sa pomaly vydali fotiac a rozhliadajúc sa panorámou pobrežia smerom k prístavu k nášmu autobusu a vydali sme sa k ďalšiemu miestu, ktoré sme mali navštíviť tento deň a to do Monaka, priamo do Monte Carla. O tom ale až v ďalšom pokračovaní.
Komentáre
surfujúc
s úctou hľadím na výtvory ľudských rúk a umu...
čo krásy vytvorí človek!!!
krásna príroda + dobrý človek ..a šťastní sme kdekoľvek..
máš túlavé kapce...
ešteže sa s nami o zážitky podelíš
vdaka ti..chlapče..:-))
Radosť
a to je veru dosť
viac ako keď Teo dostane chutnú kosť
... a v hlave zážitkov je ešte dosť
Dostanem ich z hlavy von
vyjdem s nimi na bubon :)
fíha, aká krásne fotky
Zarenka