Chase
Chaseho dolná pera sa chvela, keď cupkal za matkou
dolu po dlhom chodníku smerom k parkovisku pred
ambulanciou zubného lekára. Toto leto bolo najhoršie,
aké si pamätal za celých jedenásť rokov svojho života.
Zubár bol k nemu láskavý a milý, ale nadišiel čas, aby
sa Chase zmieril so skutočnosťou, že bude musieť nosiť
strojček, aby sa mu vyrovnali krivé zuby. Bude to určite
bolieť, nebude môcť jesť tvrdšie jedlo, ktoré treba dlhšie
prežúvať a okrem toho, ako predpokladá, spolužiaci sa
mu budú určite posmievať. Na spiatočnej ceste domov,
do ich malého vidieckeho domčeka, neprehovorili matka
so synom ani slovo. Celý majetok mal rozlohu len 17
akrov, ale bol domovom jedného psa, dvoch mačiek,
niekoľkých zajacov a kŕdľov vtákov a veveričiek.
Pre Cindy, Chaseho matku, nebolo ľahké vyriešiť
problémy so zubmi svojho syna. Bola už päť rokov
rozvedená a syna vychovávala úplne sama. Cent po
cente nasporila tisícpäťsto dolárov, teda sumu potrebnú
na úpravu jeho chrupu.
Potom sa jedného slnečného popoludnia chlapec,
o ktorého sa starala a ktorého vychovávala, zaľúbil.
Vybrali sa spolu s matkou navštíviť Rakerovcov, starých
rodinných priateľov, ktorí žili na farme vzdialenej asi 50
míľ. Pán Raker ich zaviedol do stajne a tam stála Ona.
Vysoko zdvihla hlavu, keď sa trojica návštevníkov priblížila.
Jej žiarivá hriva a chvost povievali v jemnom vánku.
Volala sa Lady a bola to kobylka, ako sa patrí. Bola
osedlaná, a tak mal Chase po prvýkrát možnosť vyskúšať,
ako chutí jazda na koni. Tak sa medzi chlapcom a zvieraťom
vytvorilo silné, a ako sa zdalo, obojstranné puto.
„Je na predaj, ak ju chcete kúpiť," povedal pán Raker
Cindy. „Za tisícpäťsto dolárov dostanete kobylu, všetky
papiere a príves, aby ste ju mohli dopraviť domov."
Cindy si mohla vybrať: tých tisícpäťsto dolárov by
vystačilo buď na Chaseho zuby, alebo na kúpu kobyly,
ale nie na oboje. Nakoniec sa rozhodla, že zaplatiť za
strojček je pre Chaseho dôležitejšie. Aj pre matku, aj
pre syna to však bolo nesmierne ťažké rozhodnutie.
Cindy sľúbila, že budú chodiť na farmu k Rakerovcom,
aby si Chase zajazdil na Lady tak často, ako to len
bude možné.
Chase sa neochotne podrobil dlhému a mučivému
liečeniu. S neveľkou odvahou a nepatrnou dávkou tolerancie
k bolesti sa konečne podvolil a dal si urobiť
odtlačky, potom mu nasadili strojček a donekonečna ho
rozťahovali. Niekedy ho napínalo na vracanie, inokedy
kričal a plakal, ale narovnávanie zubov napredovalo.
Jedinými svetlými chvíľami toho leta boli dni, keď ho
matka odviezla zajazdiť si na Lady. Tam bol voľný. Kôň
a chlapec uháňali tryskom po šírych pastvinách do sveta,
v ktorom nejestvovala bolesť ani trápenie. Tu sa ozýval
len pravidelný rytmus konských kopýt a šum vetra, ktorý
chladil chlapcovu tvár. Chase uháňajúci na Lady mohol
byť Johnom Waynom, „dlhým v sedle", jedným z rytierov,
ktorý sa ponáhľal na pomoc svojej vyvolenej alebo kýmkoľvek,
kto sa zrodil v jeho fantázii. Keď sa po dlhej
jazde vrátil, spolu s pánom Rakerom poriadne vydrhli
Lady, vyčistili jej stajňu, nakŕmili ju a Chase nikdy
nezabudol počastovať svoju novú priateľku kockou cukru.
Cindy a pán Raker trávili odpoludnia prípravou sušienok
a limonády a sledovali Chaseho, ako sa preháňa so svojou
obľúbenou priateľkou.
Lúčili sa tak dlho, ako to len Cindy dovolila. Chase
držal kobylkinu hlavu vo svojich dlaniach, potom ju
hladil po širokom chrbte a prečesával jej prstami hrivu.
Zdalo sa, že toto inteligentné zviera chápe lásku, ktorú
jej prejavoval, a tak trpezlivo stálo a kedy-tedy nežne
zahryzlo do rukáva na chlapcovej košeli. Vždy keď opúšťali
farmu Rakerovcov, mal Chase strach, že to bolo
jeho posledné stretnutie s Lady. Veď bola na predaj a na
trhu bol veľký dopyt po takýchto koňoch.
Leto sa pomaly vlieklo a strojček v Chaseho ústach
rozpínali čoraz viac. Všetko nepohodlie s tým spojené
však malo svoj zmysel, pretože sa tak vytváralo miesto
pre zuby, ktoré sa mali čoskoro prerezať, ako tvrdil lekár.
Ale nepríjemné bolo aj to, že v strojčeku sa zachytávali
kúsky jedla a okrem toho chlapca od jeho nekonečného
rozťahovania boleli čeľuste.
Tisícpäťsto dolárov bolo preč a nezostal ani cent na
kúpu koňa, ktorého mal tak rád. Chase kládol matke
stovky otázok s nádejou, že raz ho odpoveď poteší.
Nemohli by si požičať nejaké peniaze, aby mohli kobylu
kúpiť? Nepomohol by im starý otec? Nemal by si zohnať
nejakú prácu a ušetriť tak peniaze na koňa? Matka sa
snažila vymanévrovať, ako sa len dalo. A keď už všetky
možnosti stroskotali, tichučko sa vytratila, aby chlapec
nevidel jej slzy žiaľu nad tým, že nemôže dať svojmu
jedinému dieťaťu všetko, po čom túži.
Jedného chladného septembrového rána sa opäť začalo
vyučovanie a na konci uličky pri Chaseho dome sa
objavil veľký žltý školský autobus. Školáci jeden po
druhom spomínali, čo všetko zažili počas prázdnin. Keď
bol na rade Chase, hovoril o iných veciach, ale ani
slovkom sa nezmienil o zlatožltej kobyle menom Lady.
Posledná kapitola tohto príbehu ešte nebola dopísaná
a on sa bál, ako to všetko dopadne. Boj s rozťahovacím
strojčekom v jeho ústach už vyhral a teraz boli na rade
menej otravné rovnadlá.
S napätým očakávaním Chase čakal na tretiu sobotu,
keď, ako matka sľúbila, si pôjde k Rakerovcom zajazdiť
na Lady. Toho rána vstal veľmi zavčasu. Nakŕmil svoje
zajace, psy a mačky, ba dokonca si našiel čas, aby
pohrabal lístie na dvore za domom. Prv než odišli
z domu, vložil si do vrecka na kabáte niekoľko kociek
cukru pre zlatohrivú Lady, ktorá už naňho určite čakala.
Chlapcovi sa zdalo, že prešla celá večnosť, kým sa ich
auto dostalo na hlavnú cestu a začalo uháňať smerom
k farme Rakerovcov. Dychtivo ostril zrak, aby uvidel
kobylku, ktorú mal tak rád. Ako sa približovali bližšie
k domu a stajniam, pozeral čoraz pozornejšie, ale Lady
tam nebola. Srdce mu začalo prudšie biť, keď očami
hľadal príves na prepravu koní. Ani ten tu však nestál.
Aj kobyla, aj voz boli preč! Jeho najstrašnejšia nočná
mora sa odrazu stala skutočnosťou. Určite ju niekto kúpil
a už nikdy ju neuvidí.
Chase pocítil takú prázdnotu, akú predtým nikdy
nepoznal. Spolu s mamou vystúpili z auta a rozbehli sa
k prednému vchodu do domu. Ale na zvonenie nikto
neodpovedal. Len veľká kólia Daisy ich radostne vítala
a krútila chvostom. Kým sa matka smutne rozhliadala,
Chase utekal do stajne, kde kobylku chovali. Stajňa
však zívala prázdnotou a zmizlo aj sedlo s prikrývkou.
S uslzenými lícami sa chlapec vrátil k autu a nastúpil.
„Ani som jej nestihol povedať zbohom, mami," vzlykal.
Na spiatočnej ceste sa obaja pohrúžili do svojich
vlastných myšlienok. Stratil svoju priateľku - tá rana sa
tak skoro nezahojí, a tak chlapec aspoň dúfal, že kobylka
nájde dobrý domov a niekoho, kto ju bude mať rád
a dobre sa o ňu postará. Bude sa za ňu modliť a nikdy
nezabudne na bezstarostné chvíle, ktoré spolu prežili.
Keď Cindy odbočila na cestičku vedúcu k ich domu,
chlapec mal sklonenú hlavu a zatvorené oči. Nemohol
vidieť žiarivočervený príves na prevoz koní stojaci pri
ich stodole ani pána Rakera, ktorý sa motal okolo svojej
modrej dodávky. Keď auto zastalo, Chase konečne otvoril
oči a dvere mu otvoril sám pán Raker. „Koľko peňazí
si nasporil, chlapče?" spýtal sa.
To nemôže byť pravda! Chase si neveriacky pretrel
oči.
„Sedemnásť dolárov," odpovedal zajakavo.
„To je presne toľko, koľko som chcel za túto kobylu
a príves," odvetil s úsmevom pán Raker.
Obchod, ktorý uzavreli, by mohol, pokiaľ ide o rýchlosť
a stručnosť, súperiť s ktorýmkoľvek rekordom.
O chvíľu už sedel nový hrdý majiteľ obkročmo v sedle.
Kôň s jazdcom zamierili na otvorené pastviny a onedlho
zmizli z dohľadu.
Pán Raker vlastne nikdy nevysvetlil svoj čin, len
povedal: „Bol to asi ten najkrajší pocit, aký som za
posledné roky zažil!"
Bruce Carmichael
Slepačia polievka 3.
08.11.2007 12:56:42
pre dušu
Komentáre
pán believer
Pozor,pohov,vpravo bok :)
teide
A ja zaluhy na clanku ma len pan Bruce, ja som to len skopiroval :))
...za odmenu si mozes vybrat bonusovu zbran do gamesky :))
believerko...
:) tož,vyberám si pero
Ach, Believerko...
viki
teide
hanka
belív...
viki
`snad to existuje aj
Always
believer,moje meno môžeš kľudne
Always, urcite existuje...
kolkokrat pomoze uz len to, ze niekto zavola v spravnej chvili, poda pomocnu ruku...aj tu na blogoch su ludia, ktori vela davaju, maju uzasne srdiecka a je fajn moct byt na ich stranke :) citati si ich myslienky...
Believerko :)
teide
hanka
len že tu a
cesta v metre mi ubehla vďaka Tvoje knihe a jej úryvku raz - dva (aj tri).:)
Kone boi mojím životným a detským snom, preto viem, že tento čin urobil aspoň troch ľudí najšťastnejšími...naozaj sa nad sebou idem zamyslieť (sľubujem)...:)))
eeej..tiež som dumal
Asi neviete o čom píšem.
No,je to jednoduché,dumanie je škodlivé.Príliš veľa úvah zaťažuje našu mysel,ktorá sa bráni bolesťou.A na bolesť je ibalgin..no a on je škodlivý na pečeň,takže potom začnú iné bolesti a už je galiba na ceste.
Záverom,po prečítaní článku som si kúpil NOta Bene,ktoré si kupujem i tak stále ;)
ja som
a čože ,čo
Nože sličná a jadrná deva rieknite,čo tom máte,ná ? ;)
Kuchárku a či nebodaj jógu ,alebo že by,žeby..oné ?? :)
ani oné,
a popr itomto mi aj koložvárska prihorí...) bodaj to
Na
viki
teide
viki
belív
viki
neviem či
ZUBNY STROJCEK...
Teide
mia
BELIEVER
mia
vikina
believerko
viki
belív
Tú knihu doporučujem, budeš ju čítať v nočnej...ak sa ovšem nebojíš:)))
viki
však si
áále nie strašidelé..len tam budeš ináč vnímať písmenká z knihy:)) zabudneš aj na nabíjanie a streiľanie, keď ufony útočia a práporčík Teide zarabá na potomstvo:)))
viki
dobré ránko
idem pripraviť prechádzku Parížom a potom variť slepačiu polievku, mňam..:))