Keď prejdete necelé štyri kilometre od sídliska Sásová v Banskej Bystrici, na ktorom bývam, ocitnete sa zo súčasnosti v praveku. To je teda skok! Ak samozrejme skočíte správnym smerom. Cesta do praveku je názov jednej kešky (skrýša, cache, geocaching) ktorá sa nachádza pri jednej z dvoch tamojších jaskýň Netopierska a Kaplnka. Tieto dve jaskyne som mal v pozornosti už niekoľko rokov dozadu. Donedávna som vedel kde sa asi nachádzajú, ale až teraz som sa ku nim dostal. Pokúšal som sa o ich nájdenie predvlani, ale hľadal som ich na nesprávnom mieste z hora, odkiaľ jaskyne nie je vidieť. Jaskyne sa nachádzajú na západnej strane vrchu Hrádok, pod Pánskym dielom a ja som sa predvlani pustil do ich hľadania práve z vrcholu Hrádku. Točil som sa po obvode Hrádku z hora, špirálovite smerom dolu, pokiaľ mi to terén dovolil. Samozrejme som sa pohyboval mimo chodníkov, nakoľko v tých miestach žiadne neboli. Ocitol som sa nakoniec nad Sásovskou dolinou v húštine, dalo by sa povedať v pralese, medzi hustým malinčím a popadanými spráchnivenými stromami. Naspäť hore sa mi nechcelo štverať, tak som sa po pamäti, tušiac že podo mnou je dolina spúšťal viac šmykom ako krokom dole. V doline na lesáckej ceste som sa nakoniec ocitol doškriabaný skoro ako keby ma trhal medveď, ale šťastný, že som žiadneho medveďa nestretol, nakoľko je to tam ich revír.
Ale vrátim sa do súčasnosti, teda do dnešného, letného, slnečného, sobotňajšieho dňa. Nahovoril som dcéru, tá nahovorila zase svojho priateľa a tak sme sa v trojici vydali k spomínaným jaskyniam a aj k hľadaniu kešky ktorá sa nachádza v blízkosti jednej z nich. GPS súradnice nás nedoviedli priamo ku keške, ale len na miesto kde sa chodník doteraz sa tiahnuci po lúkach nad sídliskom vnáral do lesa. Po prečítaní nápovedy ktorá je na www spomínanej kešky sme sa teda pustili chodníkom s modrou značkou asi 500 metrov. Tam nás už na strome čakala smerovka ku jaskyni, tak sme odbočili z turistického chodníka a po úzkom chodníku sme hľadali ďalšiu indíciu, ktorou bol pirát na strome. Skutočne sme po chvíli chôdze uvideli na strome vyrytého piráta a nápoveda hovorila že odtiaľ je už len kúsok ku jaskyniam. Tak aj bolo. Po krátkom strmom zostupe chodníkom okolo jedného skalného masívu po ktorom by som nerád šiel keď je rozmočený sme sa ocitli pred otvorenými ústami jaskyne Kaplnka. Teraz napíšem niečo o spomínaných jaskyniach, aby bolo zrejmé, že jaskyne majú čo to spoločné s pravekom. Vstup do jaskyne Kaplnka je vysoký 2,7 m a nachádza sa tu ešte jeden otvor, ktorý sčasti osvetľuje vnútro jaskyne. Za vstupom sa nachádza asi 15 m priestranná sieň, ktorá je jedinou časťou Kaplnky. Táto jaskyňa sa len tak, pre nič za nič nevolá Kaplnka. Svoj názov dostala podľa kultového miesta, lebo v nej boli objavené zámerne poškodené ľudské kosti a lebky. Prvé stopy osídlenia tejto jaskyne siahajú cez eneolit, bronzovú dobu, mladšiu dobu rímsku a vrcholný stredovek. Prvým obyvateľom jaskyne bol medveď jaskynný, čoho dôkazom sú nálezy kostí z tohto zvieraťa. Tam ho našli zrejme pravekí ľudia, ktorí ho tu lovili. Neskôr sa v tejto a aj vo vedľajšej Netopierskej jaskyni postupne udomácnili Kvádi vo 4. storočí, v stredoveku sa tu schovávali ľudia pred Tatármi a počas 2. svetovej vojny sa tu schovávali partizáni, podľa ktorých je pomenovaná jedna sieň v Netopierskej jaskyni nazvaná Partizánska sieň. V týchto dvoch jaskyniach bolo nájdených mnoho archeologických nálezov, spony, rímska keramika, vyššie už spomínané násilím kultovo poškodené ľudské kosti a lebky, hroty šípov, jantárové perly a dokonca sa tu našiel aj poklad mincí, ktorý tu ukryl po 2. svetovej vojne nejaký človek a nestihol si ho už užiť. Opísal som už jaskyňu Kaplnka a ešte v krátkosti opíšem Netopiersku jaskyňu, ktorá je od Kaplnky vzdialená asi 50 metrov. Vchod do Netopierskej jaskyne je vysoký asi 1,8 metra a za vstupom do jaskyne sa rozširuje. Vyúsťuje do Netopierskeho dómu, čo je najväčšia časť jaskyne. Oddeľuje sa tu asi 13 metrov dlhá Partizánska sieň. Za Netopierskym dómom sa nachádza skalná bariéra a tu jaskyňa dosahuje najväčšiu výšku asi 5 metrov. Netopierska jaskyňa má celkom slušnú dĺžku asi 57 metrov.
Vyzbrojení čelovkami a lampášmi sme sa vydali poobzerať si útroby oboch jaskýň a veru bolo na čo pozerať, vďaka so sebou si prineseným svetlom. Keď sme poobzerali všetky zákutia oboch jaskýň, vybrali sme sa von ku jaskyni Kaplnka hľadať kešku. Podľa indícii sa mala nachádzať pred touto jaskyňou, pod neživým predmetom, ktorý nie je ani z dreva, ani z hliny ale zato veľmi silný. Pripomínalo nám to skalu a nakoľko skál tu bolo veľa, rozdelili sme sa a nakúkali sme pod skaly. Šťastie mal dcérin priateľ, ktorý od jednej skaly vykríkol že ju má. Kešku. Vykonali sme známy rituál, zápis do logbooku, vybratie jednej veci, vloženie jednej veci a opätovné schovanie kešky na pôvodné miesto.
Spokojní z nájdenia jaskýň Kaplnka a Netopierskej a kešky sme sa vybrali z praveku naspäť do súčasnosti. Veď počuli ste už, aby mali v praveku vyprážaný syr a Smädného mnícha?
Ešte pár foto:
Komentáre
noo..ty si sa rozpísal...chlapče...
myšlienka ma súri:
posielam link švagrovi do BB-nech má typ na túry..
býva v banskej-na radvanskej..:-))
snád to zvládne...ešte nemá sily nadne..
:-)
Radosť