believer

Od svojich počiatkov mala rôzne pomenovania: Montania (1263), neskôr Grueb (1458), Valis, Dominorum, Herrengrund (1535), Úrvöldi, Baňa, Španá Dolina. Všetky tieto názvy v slovenčine znamenajú  Panska Dolina, ako je nazvaný vrch nad dedinou Panský diel.Terajší názov obce pochádza z latinského slova Spanatus, čo znamená Špánova, županova dolina. Hovorí sa že medenú rudu objavil na Španej Doline medveď. Podľa toho sa malo pôvodne aj miesto a banský závod Medvedí pozemok, nie Panský pozemok (t.j. Špania Dolina)

Lokalitou Európskeho významu sa stala Špania Dolina v 15. storočí v čase fungovania Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti so sídlom v Banskej Bystrici - Ungarischer Handel. Prvé bane  v lokalite boli otvorené v roku 1006, ale tento údaj sa nedá historicky overiť. Od 15. storočia až do 17. storočia sa špaňodolinská meď stala najvýznamnejším činiteľom na svetových trhoch. vyvážala sa nielen do celej Európy ale aj do Severnej a Južnej Ameriky, Indie a do Číny. Bola základom mincovníctva v Kremnici.

Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov priniesli prívlastok banská mestu Banská Bystrica a bohatstvo majiteľom hút a baní žijúcich v meste. Majitelia baní tzv. waldbürgeri mali svoje bohaté domy postavené na banskobystrickom námestí. Patrili medzi nich rody ako napr. Karoli , Jung, Ernst, Königsberger, Mühlstein, Kolmann, Lang. Ich ťažiarske práva – vyhľadávať a ťažiť zlato, striebro a ostatné kovy na celom území Zvolenskej župy - boli deklarované výnosom Bélu IV už v r. 1242.

Muži v Španej Doline sa venovali najmä baníctvu a ich ženy a deti pracovali na triedení rudy, no začali si privyrábať aj paličkovaním čipiek. Založili tak tradíciu špaňodolinskej čipky a v roku 1883 i školu paličkovania. Priadzu nakupovali v Cvernovej továrni na námestí.

             K banskym dielam a raritám na Španej Doline patrí isto aj špaňodolinyký vodovod, ktorý privádzal vodu k šachtám po špecialne vybudovanej 36 km dlhej trase až spod Prašivej v Nízkych tatrách. Takto privádzaná voda slúžila na pohon banských ťažných strojov siedmych šácht. Vodovod sa postupne budoval a zdokonaľoval a bol v prevádzke asi od roku 1500 do roku 1910, teda viac ako 400 rokov.

            Ešte spomeniem pár miest vhodných všimnutia pri návšteve Španej Doliny.

            Klopačka:

 Táto stavba, banícka strážnica – Klopačka je zo 16. storočia, bola sídlom banského inšpektora. Vo vežičke bolo situované klopacie zariadenie, ktorým sa zvolávali baníci do šachty. V súčasnosti sa v budove nachádza menšia muzejná expozícia baníctva a ľudového umenia a aj výborná reštaurácia, ktorej touto cestou chcem urobiť reklamu ))). Je naozaj útulná s výbornou  kuchyňou – foto:

Denná cisárska štôlňa:

a tu sú moje dcéry v stôlni :)))

     Táto štôlňa patrí k najstarším banským stavbám v Španej Doline. Bola jednou zo vstupných štôlní do banského revíru. Ráno sa pred ňou baníci pomodlili a potom fárali do jednotlivých šácht. V júli 1764 synovia cisárovnej Márie Terézie, korunný princ Jozef s bratom arcivojvodom Leopoldom navštívili Španiu Dolinu, sprevádzaní baníkmi vstúpili do podzemia touto šachtou a vyšli na Starých Horách. Cesta im trvala 45 minút.

           V blízkosti Klopačky sa nachádza tzv. Banský orloj, ktorý sa spúšťa každú celú hodinu a po roztvorení sa brala nám ukáže nadherne spracované bábky baníkov pri ich činnosti:

             kúsok od orloja je zrekonštruovaný banský vláčik, ktorým sa vyvážala zo štôlní vyťažená hornina:

             Šachta Ludovika  patrí medzi najmladšie bane v oblasti. Začali ju budovať po r. 1810 ako pomocnú šachtu na vyťaženie zarudnenia, keď sa preborila šachta Maximilián. Šachta Ludovika dosahovala v r. 1822 hĺbku skoro 400 m. Nachádza sa pri tomto futbalovom ihrisku, je zakryta hrubími plechmi, teda nie je vidieť:

 ...a na spestrenie:

    Na tomto ihrisku prišla pre mňa záchranka v jeseni 2005, keď som si v snahe získať fotky opustených štôlni v zaniknutej obci Piesky vykĺbil rameno. Piesky sa nachádzajú asi 5 km od Španej Doliny a ja som tam mal úraz, spomenuté vykĺbené rameno. S takou rukou som tlačil bicykel asi 2 km do obrovského kopca po úzkom chodníku kde boli krížom napadané stromy a jednou rukou som bicykel musel prehadzovať ponad tieto kneme stromov. Aby to bolo zaujímavejšie, našiel som priamo na chodníku obrovský čerstvý koláč po medveďovi a keď som si pomyslel že ho mám stretnúť, jedine čo ma napadlo bolo že si ľahnem na chodník a budem rozprávať macovi aký som strašný mrzák a či ma náhodou nechce nechať na pokoji.

Keď som sa nejako dostal na vrchol kopca, čakali ma ešte asi 3 km tlačenia bicykla na spomenuté ihrisko, kde bola schopná pre mňa prísť záchranka. Na dispečinku (kde pracujem) si kolegyňa robila ešte zo mňa srandu, že mi posiela najkrajšiu záchranárku. Ja som jej povedal že nech mi pošle hoci aj čerta -  zachranára, len nech mi pošle takú veľkú sanitku, kde sa mi zmestí aj bicykel. Nakoniec ma na urgente trápili dvaja doktori a keď uznali asi po 3 hodinách mučenia že mi rameno nedajú na miesto ma uspali a až potom sa skončili moje útrapy. No to je koniec pikošky a ešte dám nejaké foto zaujímavých miest:

 Toto sú priestory kde bolo vodou poháňané ťažné koleso o priemere 12 m.

         Unikát Španej Doliny je isto pôvodom románska stavba – kostol, prestavaný v 1254 na gotický štýl. Kostol, bašta, zvonica a fara tvoria jeden komplex opevnený hradbami. Námestie s kostolom spája 160 zastrešených schodov.

         A ešte haldy, vyvezené z banských šácht, tvoria zaujímavú scenériu na Španej Doline: