Trénujte náhodnú láskavosť
a neplánujte dobré skutky
Tento nekonvenčný slogan sa kozmickou rýchlosťou šíri
medzi ľuďmi.
V San Franciscu je mrazivý zimný deň. Žena v červenej
honde, na zadnom sedadle haldy vianočných
darčekov, prichádza k búdke pri moste Bay Bridge.
„Platím za seba a šesť automobilov, ktoré idú za mnou,"
hovorí s úsmevom a podáva vyberačovi poplatku sedem
lístkov.
Šiesti vodiči prichádzajú jeden po druhom k búdke
s dolárom v ruke, len aby sa dozvedeli, že „nejaká pani
vpredu už zaplatila za váš prejazd. Príjemný deň."
Žena v červenej honde si raz na kartotékovom lístku,
nalepenom na priateľovej chladničke, prečítala túto vetu:
„Trénujte náhodnú láskavosť a neplánujte dobré skutky."
Táto veta sa jej vryla do mozgu a neskôr si ju tiež zapísala.
Judy Foreman zazrela tú istú vetu napísanú sprejom
na múre akéhosi skladiska vzdialeného niekoľko desiatok
míľ od jej domova. Nosila ju v hlave niekoľko dní
a celou cestou späť sa ponáhľala, aby si ju mohla zapísať.
„Zdala sa mi neskutočne krásna," povedala na vysvetlenie,
prečo ju píše na koniec každého svojho listu ako
akúsi „správu zhora".Frankovi, jej manželovi, sa táto veta
natoľko zapáčila,že ju napísal na nástenku svojim
siedmakom. Do tejtotriedy chodila aj dcéra istej redaktorky
miestnych novín.Aj redaktorka si ju zapísala a hoci pripúšťala,
že aj jej sa páči, nevedela, odkiaľ naozaj pochádza a čo v
skutočnosti znamená.
O dva dni ju počula od Anny Herbert. Pani Herbert,
štíhla štyridsaťročná blondínka, bývala v Marine, jednom
z desiatich najbohatších okresov, ale vysedávala doma,
robila len príležitostné práce a ako-tak sa snažila prežiť.
V reštaurácii Sausalito si ju náhodou poznačila na podložku
spod pohára, keďju predtým v mysli obracala už
niekoľko dní.
„To je krásna myšlienka!" nadchýnal sa muž sediaci
vedľa nej a zapísal si ju na svoju vlastnú podložku.
„To je myšlienka!" hovorí pani Herbert. „Všetko,
o čom si myslíte, že je potrebné urobiť, robte náhodne."
Jej vlastné predstavy zahrnujú: 1. dostať sa do škôl
pôsobiacich deprimujúco a vymaľovať triedy, 2. nechávať
teplé jedlá na pultoch v reštauráciách v chudobných
mestských štvrtiach, 3. hodiť sem-tam nejaké drobné
do peňaženky staršej hrdej ženy. Podľa pani Herbert
„sa láskavosť buduje sama, podobne ako násilie".
A teraz sa táto myšlienka šíri ďalej na nálepkách
nárazníkov, po múroch, v závere listov a na obchodných
navštívenkách. A ako sa šíri, vytvára dojem, že ide
o akúsi „partizánsku" láskavosť.V Portlande v štáte Oregon sa človeku podarí vhodiť
mincu do zvláštneho parkovacieho automatu práve včas.
V Pattersone v New Yersey sa tucet ľudí s metlami,
vedrami a žiarovkami hrnie do ošarpaného domu, ktorý
vyupratujú zhora až nadol, zatiaľ čo postarší nájomníci
sa pozerajú ako omráčení a nechápavo sa usmievajú.
V Chicagu po búrke mladý chalan odhadzuje lopatou
príjazdovú cestu. Dočerta, nikto sa nepozerá, myslí si,
tak môžem očistiť aj susedovu.
Je to „pozitívna" anarchia, „krásny" neporiadok,
„sladká" výtržnosť. Žena v Bostone píše pokladníkom
na zadnú stranu svojich účtov: „Veselé Vianoce!". Muž
v St. Louis, ktorému mladá žena práve „narovnala
zadok" na aute, jej máva a smeje sa: „To je len škrabanec.
Nerobte si starosti."
Neplánované dobré skutky sa šíria: akýsi muž pestuje
pozdĺž cesty narcisy, košeľu mu nadúva zvírený prúd
vzduchu z okoloidúcich áut. V Seattli iný muž označí
sám seba za strážcu poriadku a čistoty a túla sa po
kopcoch zbierajúc odpadky do nákupného vozíka. Iný
muž v Atlante zoškrabuje v parku zo zelených lavičiek
nápisy.
Hovoria, že sa nemôžeš usmiať bez toho, žeby si si
sám nedodal trochu odvahy - podobne ako nemôžeš
urobiť náhodou dobrý skutok bez toho, aby si nepocítil,
že aj tvoje vlastné problémy sa riešia, ak sa svet stane
trochu lepším.
A ty môžeš len počúvať so šokujúcim pocitom
a príjemnou triaškou. Keby si bol jedným z tých vodičov
v dopravnej špičke, ktorí zistili, že niekto za nich už
zaplatil, ktovie, aký dobrý skutok by si urobil inšpirovaný
týmto pekným gestom? Zamával by si niekomu
na križovatke? Usmial by si sa na unaveného úradníka?
Alebo by si urobil niečo väčšie, významnejšie? Ako
všetky revolúcie, aj „partizánska" láskavosť sa začína
nenápadne, jednoduchým gestom. Nech aj vám vojde
do krvi.
Adair Lara
Keď chodievam k rodičom na Uhlisko tu v Banskej Bystrici, na ulici hneď vedľa ich domu dennodenne zametá ulicu jeden muž. To že to robí každý deň si myslím preto, lebo sa tuším ešte nestalo aby som ho tam nevidel. Nebolo by hádam na tom nič zvláštne, keby ten muž nebol postihnutý. Neviem akou chorobou trpí, ale veľmi zle chodí, ako keby mal napoly ochrnuté nohy. Má problémy s chôdzou, keď zametá chodníky tak vyzerá ako keby mal pri každom pohybe spadnúť. Nemá problémy len s nohami, ale aj s rukami. Metlu drží divne pritlačenú ku telu pri zametaní. Práca mu ide pomaly, určite nezametá len okolo svojho domu, ale veľkú časť ulice.
Keď som chodil okolo neho, nikdy som sa mu nepozdravil prvy. Nepoznám ho, lebo v tej časti Banskej Bystrice už dlho nebývam, ale on sa pozdraví mne prvý. On sa zdraví každému. Je to podľa mňa veľký a dobrý človek, lebo aj keď jeho zametanie je pomalé, ťarbavé a možno pre niekoho nie veľmi zmysluplné, pre neho znamená asi veľa. Podľa mňa chce iným, no hlavne sebe dokázať že je užitočný a že aj popri jeho postihnutiu niečo dokáže. Podľa mňa je to veľký človek a určite keď pôjdem zase okolo neho, pokúsim sa ho pozdraviť prvý ak stihnem.
believer
Slepačia polievka 5.
10.11.2007 16:03:47
pre dušu
Komentáre
všetkým
a neplánujte dobré skutky
Chcem tento slogan darovat vam vsetkym a budem rad ked ho Vy darujete niekomu...a ked sa Vam podari urobit nejaku nahodnu laskavost, napiste ju sem
zapisujem si
amalka
beliv..držím palčeky..aby si stihol..
ellie
tsssss..toho neznam..)))
ELLIE
HMM, JA SOM SI VSIMLA INY FENOMEN...
Believerko,
Mia,
Ty pomoc urcite nepotrebujes:))
Hanka
mia
Believerko,
hanka
tak na to nezabudnime