believer

Na Námestí Svornosti  sme po prehliadke Louvru nastúpili do nášho autobusu, ako som  písal v predošlom článku a odviezli sme sa k Invalidovni (Les Invalides). Nikdy som si tento mohutný komplex nepredstavoval tak mohutný.  A vždy som si ho, do jeho návštevy, spájal len s invalidmi. Zaberá plochu 13 hektárov a nachádza sa neďaleko Elyzejských polí. Invalidovňa bola postavená za vlády Ľudovíta XIV. v roku 1678. Pozlátenú kopulu nádherne vidieť z Eiffelovej veže a patrí medzi prvé oporné body zraku po rozhliadnutí sa z veže. Pôvodne bola Invalidovňa postavená ako vojenská nemocnica. Steny kostola Invalidovne sú vyzdobené ukradnutými vlajkami nepriateľov. V roku 1789 sem boli prinesené tisícky zbraní, ktoré dav ľudí ukradol a použil na napadnutie Bastily.  Asi najväčší ťahák návštevníkov Invalidovne sú sem privezené pozostatky Napoleona, ktoré sú uložené v krypte pod pozlátenou kopulou vo veľkom sarkofágu z červeného granitu. Vedľa hrobky Napoleona je aj hrobka jeho syna, ktorý bol známy pod menom Orlík. V dvoch krídlach komplexu Invalidovne je sprístupnených asi 20 miestností, galérií a chodieb, v ktorých sú vystavené exponáty, ktoré pokrývajú  dvetisíc ročný vývoj vojenstva. Sú tu kolekcie vlajok, makety vojakov v zbroji, zbierky palných zbraní, uniforiem a všetkého možného čo sa s vojenstvom spája. Obom svetovým vojnám je tu venovaná vždy samostatná galéria. Pred a vedľa Invalidovne sú krásne záhrady, kde sa dá spoľahlivo očistiť myseľ od množstva vojenských artefaktov z múzea vojenstva.

A aby očisty nebolo málo, z Invalidovne sme sa presunuli do Múzea parfémov Fragonard, kde sme boli zasvätení do tajov histórie a výroby pravých francúzskych parfémov. Na konci prehliadky múzea sme mali možnosť zakúpiť si menšie či väčšie fľaštičky voňavej tekutiny za menšie či väčšie ceny. Mne ako mužovi z tohto múzea asi ako jediné z bohatého výkladu  ostalo v mysli, že parfém v sklenenej fľaštičke vydrží s kvalitou cca 2 roky, ale parfém v kovovej fľaštičke vydrží bez ujmy na strate arómy aj 10 rokov.

Vyvoňaní a prevoňaní sme sa z múzea vybrali prevetrať sa k najväčšej Európskej obchodnej štvrti La Défense. Rozprestiera sa na ploche viac ako 750 hektárov a stále sa rozrastá.  Obrovské námestie Parvis je 300 metrov široké a 120 metrov dlhé a je uzavreté z troch strán Grande Arche, CNIT a Quatre Temps budovami. Je tu jedna z najväčších nákupných zón, čo sme mali možnosť trochu okúsiť aj my. Dostali sme sa k jednému obchodnému domu, kde len potraviny sa rozkladali na dvoch obrovských poschodiach, ktoré sme nemali šancu za hodinu voľna  prejsť celé. Tu sme sa zásobili potravinami a nápojmi za ceny aké poznáme v našich obchodoch.  Asi najznámejšou budovou je Grande Arche – Veľký oblúk bratstva, otvorenou v roku 1989. Je to kváder vysoký 112 metrov a v strede konštrukcie pláva akási forma veľkého plavidla.

Obťažkaní igelitkami sme sa vrátili do nášho autobusu a odviezli sme sa k Elyzejským poliam, alebo ako by nejeden Francúz či Francúzka povedali Champs-Elysées. Je to najznámejší bulvár Paríža. Tento 70 metrov široký bulvár začína Egyptským obeliskom na Námestí Svornosti, ďalej pokračuje asi dva kilometre a končí Víťazným oblúkom na Place Charles-de-Gaulle. Tiež je prezývaný ako Najkrajší bulvár sveta. Konajú sa tu rôzne slávnostné podujatia. Pár dní pred našou návštevou Paríža tu bola  posledná etapa Pretekov mieru.

Tak ako sú Elyzejské polia najznámejším bulvárom na svete, tak isto je najznámejším víťazným oblúkom na svete  Víťazný oblúk (Arc de Triomphe) v Paríži. Námestie na ktorom sa nachádza je križovatkou 12 ulíc ktoré pripomínajú hviezdu. Je tu aj najväčší kruhový objazd sveta a práve uprostred tohto kruhového objazdu stojí do výšky 55 metrov mohutný Víťazný oblúk. Postavený bol v rokoch 1806-1836 na príkaz Napoleona Bonaparteho ako symbol jeho moci a víťazstiev. Pod oblúkom je od roku 1920 hrobka neznámeho vojaka z 1. svetovej vojny a horí tu večný oheň za obete oboch svetových vojen.

Aby sa aj z nás nestali obete, nie však obete nejakej vojny, ale obete celodenného chodenia, tak Víťazný oblúk bola naša posledná zastávka pri pamätihodnostiach Paríža toho dňa. Myslím si že nám dobre padlo keď sme z autobusu videli už nám známu budovu hotela v ktorom sme boli ubytovaní. Mne naisto padlo raz tak dobre, keď som si v pyžame otvoril sediac na rohu postele plechovicu piva.  Ani si nepamätám, ako mi posledný hlt stiekol hrdlom a už som len čítal za zavretými viečkami zážitky dňa, ktoré sa pomaly premenili na sen.