believer

„Kto si?“ Nikto, len pár riadkov na nete.
Čosi ako zabudnutá malá bodka vo vete.
Samozrejmosť sama, čo zrodila sa, aby bola.
Však bezo mňa by veta vetou už nebola.
Teda kto som? Vidíš nikto, a predsa každý.
Samozrejmosť, čo zmení život tvoj už navždy.

Rozmýšľaš? Prečo teraz? Načo a práve o čom?
Lepšie zaostri si len oči nad svojím nosom.
Nie som nič nové, celý život som už na svete.
Stačí objaviť ma a môžeš sa ma dotknúť, na nete.
Čuduješ sa? Nečuduj! Veď čomu ešte stále?
Že koľko zrazu myšlienok sa ti rodí v hlave?

Tak vidíš, čo spôsobí jedna bodka vo vete.
Jeden a či i pár krátkych riadkov na nete.
Samozrejmosť, čo zrazu zrodila sa nová,
aby len pre teba tu práve teraz bola znova.
Tak už tušíš kto som? Tá malá bodka vo vete?
Som tvoj osud, čo objavil sa práve teraz na nete.

Čuduješ sa? A sám sebe? Čo, vari ešte stále?
Zrazu nechápeš, čo rodí sa ti v unavenej hlave?
To len bodku malú objavil si zrazu vo vete.
Ten neúnavný osud, čo hľadá si ťa i na nete.
Tak prestaň zdráhať sa už, myšlienky si zažeň.
Pristúp bližšie ku mne, nech nie si sebe vezeň.

Jednoducho uvoľni sa, nechaj život svoj si plynúť.
Je to také jednoduché, tak do ničoho sa už nenúť.
Stačí si len myšku vziať a kliknúť na môj nick.
Veď práve to chceš, v tom zabrániť nemôže ti nik.
Tak načo stále myslíš? Či patrí bodka práve za vetu?
Dotkni sa ma. Odpoviem ti. Čakám tu na tvoju odvetu.

Anonym