V predchádzajúcom článku som písal všeobecne a okrajovo o čaji (tu). Teraz v krátkosti popíšem ako čaj vnímajú v rôznych končinách sveta, ako sa dostal do Európy, ako ho pripravujú Angličania a v budúcom článku ešte popíšem niekoľko známejších druhov čaju.
Takže ako vnímajú čaj vo svete?
V Číne, kolíske čaju bol čaj stotožnený s dvoma súčasťami života: poriadkom a harmóniou, charakteristickými pre taoizmus. V 8. storočí bol tak populárny, že skupina obchodníkov požiadala spisovateľa Lu Ju a ten napísal vôbec prvú známu knihu o čaji „Klasické pojednanie o čaji“. Čajové umenie dosiahlo v Číne svoj vrchol počas dynastie Song (960-1279) . Podľa starej tradície sa cisárovi posielali ako daň z každej provincie predovšetkým jemné a vysokokvalitné produkty , takzvané čajové dane. Čajové umenie bolo dotiahnuté do dokonalosti v Japonsku, kde sa stal čaj súčasťou budhizmu. Zenový mních Mjóan Eisai v 12. storočí píše: „Čaj je najčarovnejším prostriedkom na udržanie zdravia. Je elixírom dlhého života“. Pre čajové umenie znamenalo zlatú éru 15. a 16. storočie, kedy slávni japonskí čajoví majstri dotiahli umenie prípravy a pitia čaju do dokonalosti a sami sa tešili veľkému politickému vplyvu.
V arabských krajinách je čaj dôležitou súčasťou každodenného života rodiny. Čajom sa víta hosť ako symbolom pohostinnosti a úcty. Odmietnutie šálky čaju v arabskom dome sa považuje za urážku pohostinnosti hostiteľa.
V krajinách centrálnej Ázie sa čajom začínajú oficiálne ceremónie, obchodné a spoločenské stretnutia. V Turkménsku je populárny čaj s ťavým mliekom, Uzbeci ho majú radi s korením, medom a mliekom.
A ako sa dostal čaj k nám do Európy?
Do Európy priviezli čaj v 16. st. ako prví Portugalci. Ich loďstvo a námorné skúsenosti boli na vysokej úrovni, a tak sa práve oni stali pre Čínu prvým európskym obchodným partnerom.
O jeho rozšírenie sa však postarali až o sto rokov neskôr Holanďania.
Najskôr nebolo jasné, ako s novou potravinou naložit. Pokusy o prípravu čajového šalátu neboli ojedinelé, avšak väčšiu popularitu nezaznamenali. Lepšie sa darilo čaju ako lieku.
Napríklad holandský lekár Cornelis Bontekoe predpisoval svojim pacientom až 50 šálok čaju denne. Sám ich vraj za deň vypil až 200. Nakoniec sa samozrejme prišlo na to, že čaj je hlavne lahodný nápoj s úžasnou chuťou a blahodárnymi účinkami. Jeho popularita na seba nenechala dlho čakať, aj keď vďaka jeho cene najskôr len v bohatších vrstvách.
Cena však postupne klesala a koncom 17. st. bolo možné zakúpiť čaj v mnohých obchodoch po celom Holandsku.
V Rusku sa čaj v 19. storočí stal národným nápojom a samovar symbolom rodiny, spoločenského postavenia a neoddeliteľnou súčasťou každodenného života.
V Anglicku bolo rozšírenie tohoto lahodného nápoje snáď najmasovejšie.
Aj tu tomu najskôr bránila príliš vysoká cena, ale už v roku 1657 je čaj ponúkaný v kaviarni legendárneho priekopníka čajovania Thomasa Gerwaya. Na svojom reklamnom letáku prisudzuje čaju mimoriadne schopnosti a sľubuje jeho každému pravidelnému pijákovi perfektné zdravie až do neskorej staroby. Koncom 17. st. sa tento zvyk šíril ako strela a čoskoro ponúkalo čaj v Londýne asi 500 kaviarní. Názov „Coffee House‘‘ im síce zostal, ale čaj v ponuke jednoznačne prevládal. Jeho spotreba v Anglicku dokonca čoskoro prekročila spotrebu čaju v Číne, a dosiahla tak svetové prvenstvo.
Známy je anglický čaj o piatej, je to príležitosť k stretnutiu rodiny, priateľov, známych.
V Amerike je známe „Bostonské pitie čaju“, ktoré bolo protestom proti britskej dani z čaju. Američania prispeli k čajovému priemyslu až v 20 storočí. Roku 1904 bol na svetovej výstave v St. Louis objavený ľadový čaj a v roku 1908 vyvinul Thomas Sullivan z New Yorku koncept čaju vo vrecúšku.
A teraz niečo o čaji o piatej, teda o príprave anglického čaju.
K príprave potrebujeme anglickú čajovú zmes troch čiernych čajov (assámskeho, cejlónskeho a čínskeho). Tejto zmesy dominuje assámsky čaj, ktorý mu dodá výraznú farbu karamelového medu a príjemnú plnú chuť. Ale receptov na miešanie tohto čaju je viac, každý si môže nájsť svoju obľúbenú zmes.
Samotnú zmes pripravujeme priamo v čajovej kanvici, ideálne v porcelánovej a to tak, že dáme jednu čajovú lyžičku (ČL) zmesy na osobu a jednu ešte naviac na kanvicu. Zalejeme vriacou vodou a necháme luhovať 3-5 minút. Kratšia doba luhovania má za následok silne povzbudivé účinky, dlhšia naopak mierne relaxačné a ukľudňujúce účinky. Nedoporučuje sa luhovať viac ako 5 minút, lebo potom dochádza k značnému rozkladu silíc a čaj pôsobí na organizmus príliš utlmujúco. Počas luhovania niekoľkokrát premiešame čajové lístky. Nálev po luhovaní servírujeme do šálok. Nalievame cez nerezové sitko, alebo môžeme čaj precediť do servírovacej kanvice, ktorá by mala byť dopredu predhriata. Čaj nalejeme do ¾ šálky a z mliečenky pomaly dolievame mlieko tak, aby sa vytvoril z dna stúpajúci obláčik.
Tradičný anglický čaj nie je len o čaji, ale dosť veľkú úlohu tu hrá aj jedlo. Tradične sa podáva čajové pečivo, koláčiky, sušienky alebo tousty s džemom. Niekedy čaj o piatej nahrádza aj večeru.
Dôvod prečo pijú Angličania čaj s mliekom pramení z praktického dôvodu. Zo začiatku nebol na trhu dostupný kvalitný porcelán a hrozilo po naliatí horúceho čaju do šálky k popraskaniu glazúry. Preto naopak najskôr naliali do šálky mlieko a potom až čaj. Neskôr keď došlo k zdokonaleniu technológie výroby porcelánu Angličania sa priklonili k opačnému postupu a teda nalievali mlieko do čaju.
No a teda všeobecne, aký čaj piť?
Tradičným, dnes bohužiaľ menej obvyklým spôsobom je príprava čaju vylúhovaním sypaného čaju v čajovej kanvici alebo šálke so sitkom. Tento rituál prípravy čaju síce trvá dlhšie ako príprava „zafarbenej vody“ (ako sa o sáčkovom čaji vyjadrujú milovníci čaju), ale poskytuje to, čo bolo pre pitie čaju odpradávna typické: vychutnanie si chuti, vône, farby tohto nápoja, prežitie vzácneho času pokoja a kľudu počas procesu prípravy čaju.
Najbežnejším spôsobom prípravy sypaného čaju je jeho zaliatie horúcou vodou (čierny čaj 95-100 ºC, zelený čaj 75-90 ºC), vylúhovanie 3-5 minút (niektoré druhy dlhšie, podľa návodu), preliatie cez sitko do čajovej nádoby a pomalé užívanie vynikajúcich vlastností, ktoré čaj ponúka.
Najrozšírenejším je sáčkový čaj, ktorého príprava je najjednoduchšia. Stačí do horúcej vody vložiť sáčok naplnený čajovým práškom, krátko ho vylúhovať a po vybratí vyhodiť do koša. Tento spôsob je výhodný pre tých, ktorí si nepotrpia na kvalitu toho, čo konzumujú a žijú s pocitom, že nikdy nemajú dosť času.
Komentáre
Ahoj, Belívko!
dobré čítaníčko
Vrabček
Zara
keď počujem čaj,
fajn som si počítal
čaj o piatej
Believer,
Ja som síce nie Angličanka, ale každé ráno pijem assam s mliekom namiesto kávy. Naučila som na tento zvyk už niekoľkých ľudí. Ja aj švindľujem. Nemám iba sypaný. V robote radšej ten sáčkový v obale. Ale obsah min 2 g. je zaujímavé, to čo píšeš o mäte. Myslím, že viac je aromatická druh mäty záhradnej. Ale že zahasí smäd je isté. Dá sa piť i studená, hoci niektoré bylinkové nie.
Doma máme rôzne druhy, ani neviem koľko. Viem ale jedno, že biely čaj nie a nie dopiť. Nechutí. Zmesi čaju nie vždy sú bezpečné, na to tiež pozor.
Ďakujemmmmmmm
pekný príbeh čajový
manžel má rád zemité
ja radšej naše bylinkové tee..
ty si čajový odborník
už lepší asi nie je nik..
i teraz pijem repík+kamilky+nechtík..
s medom
niekedy + štamperlík..:-)))
Beliver::))
Tiež rada pijem čaj, ale len tak, žiadne rituály, a všetko za radom , čierny, zelený, bylinkový, ovocný, kedy čo mám po ruke:))
Matahari
Yoss
Vasilisa
Radosť
Iris
milujem caj,
beli
on je čajový chlap..
teda
správne ma cháp..
kupuje ich v Sezame..
drahý výber doma máme..
je tvoj typ..
či
ty si jeho typ..
neviem-čo je "líp".. :-))
Believer,
Believer, nič za to nedáš, keď raz do čierneho pridáš porcovanú smotanu, alebo práškovú, alebo mlieko. Len neslaď!!!!!!!Keď ti nebude chutiť, vylej a urob si podľa seba.
A ešte jeden nápad pre viac ľudí a rýchlo: ja som varila čaj už aj cez elektrický prekvapkávač. Urobila som si akože samovar. Zdalo sa mi že je silnejší.
Každopádne ďakujem za príjemnú chvíľu pri šálke čaju u teba!!!!!!!!!!
belevierko
Prajem pekný víkend.