believer

Východ slnka  rozväzuje zmysly, je to hra krásnych farieb prinášajúca nádej novým začiatkom. Začiatkom, ktoré už možno boli a ktoré už možno nebudú.

Odjakživa ma to ťahalo na východ. India, Indonézia, Austrália, Nový Zéland...

Pri výbere dovolenky okrem príjemného, pekného miesta sa snažím vybrať destináciu orientovanú na východ. Kvôli východu slnka. To ma vie fascinovať vždy. Vtedy, v tú chvíľu aspoň na krátky okamih zabudnem na všetko zlé okolo a vnímam len to ako sa najskôr rozžiari horizont na samom konci mora a odrazu vykukne červená čiapka, ktorá je najskôr elipsovitá ako keby slnko držali morské panny a nechceli ho pustiť. Pomaly sa ale slnko dostáva z ich rúk, vynára sa z mora, polovica, trištvrtina a nakoniec sa doslova odlepí od hladiny. Je stále ešte mladé, nesilí zrak, pritom práve v tom okamihu z neho cítiť obrovský prílev energie ktorá je znásobovaná šumom vĺn, ktoré obmývajú nohy v slabo chladivom hnedom jemnom piesku.

Ako sa slnko vzďaľuje od hladiny, silnie na intenzite svitu, ale ešte stále neunavuje zrak, stále sa dá na tú guľu obrovskej energie pozerať bez prižmúrenia. Morská hladina  mení farby, začína oloveno hnedou, kým je ešte slnko v rukách morských víl, neskôr hrá tancujúcimi farbami žltej, oranžovej a červenej a nakoniec sa odráža v nej samotné slnko.

Tak takého pohľadu sa neprejem nikdy, roky, nespočet ranného vstávania, toto sú jedny z najkrajších okamihov pobytu pri mori.

A teraz si pozrite ako to vyzerá, aj keď v skutočnosti je to stokrát silnejšie, aj keď ste to už asi videli na vlastné oči...

V prvé ráno východ slnka nebol pozorovatelný pre oblaky na horizonte. Keď sa predsa objavilo, bolo už vysoko. V druhé ráno bol na horizonte tenký oblakový opar  takže sa už dal východ slnka pozorovať, aj keď nie  priamo z mora..

V tretie ráno bol horizont bez oblakov a teda bolo vidieť slnko vychádzať priamo z mora..

pokračovanie nabudúce..